Keď som doma zložila všetky tašky s vecami čo na mňa povešal Mike, mama ma skoro zabila. Myslela si, že som bola v obchodoch a nakupovala. Zabralo mi vysvetliť jej, že tie šaty sú z fotenia a že som si ich mohla, alebo skôr musela, nechať. Veci som si vyložila do skrine a hodila sa s laptopom na posteľ. Nemienim zase spať celý večer. Tak som si zapla twitter a klasicky skontrolovala všetky tweety 1D. Nikto tam nebol, tak som laptop vypla a spod postele vyhrabala nejakú knihu. Tak som sa začítala, že som na hodiny pozrela až keď som ju dočítala. Bolo okolo polnoci, tak som si z tváre zotrela zvyšky toho sajrajtu a išla som spať.
Ráno som sa zobudila asi 5 minút pred budíkom. Vďakabohu sa mi nič nesnívalo, takže ma čakal celkom pekný deň. Aspoň dúfam. Obliekla som sa a pomalým krokom sa vybrala do ateliéru. Dnes ma vonku nikto nečakal, zrejme si mysleli, že trafím sama. Pokúsila som sa o to, a vyšlo to! Došla som presne tam, kde som mala.
"Dobré ránko," pozdravila ma Phoebe a objala ma.
"Stephanie, pôjdeme niekam von, kde sa bude lepšie rozmýšľať, môže byť?" povedal Mike a klasicky ma pozdravil. Iba som prikývla a vybrali sme sa do neďalekej kaviarne.
Keď mi ukazoval tie fotky, nemohla som uveriť, že som na nich naozaj ja. Vyzerala som tak pekne. Priam dokonalo.
"Už ste ich retušovali?" opýtala som sa pri jednej fotke, na ktorej som sa na seba vôbec nepodobala. Mike len pokrútil hlavou. "Neretušovali sme a ani sa nechystáme. Takto je to perfektné. V redakcii z teba padnú na zadok," uškrnul sa. V kaviarni sme sedeli asi tri hodiny a potom ma poslal domov.
Do školy sa mi trepať nechcelo, tak som sa doma prezliekla do šiat zo včera a vybrala sa do kina.
"Štepíí!" zakričal na mňa niekto, keď som sa chystala vojsť do kinosály. Otočila som sa a nestál tam nik iný, ako Samko.
"Ach, ahoj," usmiala som sa.
"Ahoj. Na aký film ideš?" opýtal sa.
"Žena v čiernom," odpovedala som jednoducho.
"Môžem sa pridať?" opýtal sa opatrne a ja som prikývla. Spoločnosť na horore nikdy nezaškodí. Ešte keď je to pekný chalan...
Počas celého filmu som len nadávala, aká som hlúpa, že som sa tu trepala. Mala som ísť na komédiu. Taktiež som Samkovi celý čas drvila ruku, keďže niektoré scény boli fakt brutálne. Ale bolo už aj horšie, pomyslela som si. Keď film skončil, vyšla som zo sály so širokým úsmevom. Akoby som sa neviem koľko smiala.
So Samkom som sa rozlúčila, nemala som náladu s niekým kecať a tak som sa radšej vybrala domov.
Tam, ako inak, nikto nebol a v telke zase nič nedávali. Toto je na porazenie, zanadávala som v duchu a hľadala korčule. Dávno som na nich nejazdila, a teraz je vhodný čas prevetrať ich. Vybehla som von na také dve hodinky a keď som sa vrátila, mamka už robila obed.
"Hmm, vonia to výborne," zanôtila som hneď ako som vošla do bytu.
"Francúzske zemiaky," odpovedala mamka z kuchyne. Oblizla som sa a išla odložiť korčule. Chvíľu po mne sa vrátil aj ocko, tak sme sa naobedovali všetci spolu. Zbožňovala som, keď sme všetci sedeli za jedným stolom a rozprávali sa o našom dni. Porozprávala som im podrobne o fotení, o Mikeovi aj o tom, ako som dnes bola v kine. Samka som z rozprávania radšej vynechala, nepochopili by to.
"A čo urobíš s peniazmi, ktoré dostaneš?" opýtal sa ocko.
"Nad tým som ešte nerozmýšľala," priznala som. "Ale mohla by som, ak by ste mi to teda dovolili, ísť na nejaký výlet."
"S kým?" opýtala sa ihneď mamka.
"Sama?" opýtala som sa s nádejou.
"A kam by si chcela ísť?" mal poslednú otázku ocko. Odpovedala som mu a oni na počudovanie súhlasili. Sprvu boli proti, veď som tam ešte nikdy nebola, a veľmi sa im nepáčilo, že by som mala ísť na neznáme miesto sama, ale nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť.
"Ale pôjdeš, až keď skončí školský rok," podotkla mama snažiac sa zachovať si rodičovskú zodpovednosť.
"To je jasné, skôr by som ani nešla," usmiala som sa.
"A na ako dlho pôjdeš?"
"Ešte neviem," povedala som.
Po výbornom obede, alebo skôr večeri, som sa naložila do vane a relaxovala som. Potom som sa obliekla do ružového pyžamka s medvedíkmi, zababušila sa do periny a zaspala...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára