streda, 28. marca 2012

Everything about you 1

"Niall? Harry? Kde ste?" hovorila som a hľadal ich po celom dome. Ostatní chalani zmizli niekam preč, ale Niall a Harry ostali so mnou v ich mega obrovskej vile.
"No táák, kde ste? Už to prestáva byť vtipné!" kričala som, keď som schádzala zo schodov. No zrazu ma niekto zozadu nastrašil a ja som sa skotúľala dole.
   It's gotta be yooou, only yooou.. začula som a rýchlo otvorila oči. Ležala som doma, vo svojej posteli, v obyčajnom byte v Košiciach a spieval mi budík.
"Už zaséééé," zafňukala som. "Nabudúce ťa rozbijem. Tiež vieš kedy zazvoniť, debil," rozprávala som sa so stále zvoniacim budíkom a šmarila ho o zem.
"Štefánia, pohni si!!" kričala na mňa mama z kuchyne.
"Už, už. Bože, ja ich raz zabijem keď ich stretnem," mrmlala som si popod nos a narážala tým na chalanov z 1D.
   Do školy som dobehla na poslednú chvíľu, veď ako inak.
"Konečne, už sme mysleli, že neprídeš," povedala polovica spolužiakov, keď som s úsmevom od ucha k uchu vbehla do triedy.
"Tak ma poznáte?" uškrnula som sa. "Nenechala by som vás samých, nebojte sa," smiala som sa a vyvalila sa na stoličku v zadnej lavici. Od dnes som sedela sama, pretože moja spolusediaca, a zároveň najlepšia kamarátka Izy, išla s rodičmi na dovolenku. Do školy sa už nevráti, pretože za dva týždne končí školský rok, a oni sa zdržia trochu dlhšie.
"Štepí!" vykríkol Robo a volal ma, nech si sadnem k nemu. Toho chlapca sa asi nikdy nezbavím, zasmiala som sa v duchu. Chodili sme spolu do škôlky, deväť rokov do školy a aj teraz na strednej sme v jednej triede. 
S úsmevom na perách som sa posadila vedľa neho a kútikom oka som zbadala, ako sa polovica chalanov blažene usmiala. Nechápem ich. Odkedy som prešla na strednú, všetci sa okolo mňa motajú. 
   Hodina prebehla dosť rýchlo, keďže sa už nejako neučíme a väčšinou len kecáme s vyučujúcim alebo medzi sebou. Inak to nebolo ani teraz na angličtine. Máme mladého učiteľa, s ktorým je nenormálna sranda. Dnes nám rozprával nejaké príhody z doby, keď bol na vysokej. Ďalšia hodina bola matika, nejak som ju pretrpela. Celý čas som si čmárala do zošita a z tabule som neopísala ani čiarku. Toľko k práci na hodine, zasmiala som sa pre seba keď sme išli do ateliéru na ďalšiu hodinu. Výtvarnú som nikdy nemala v láske, no na dnes sme si mali priniesť foťáky. Čudovala som sa načo, ale nejako som to neriešila. Učiteľka prišla asi po piatich minútach a povedala nám, že dnes už nebudeme mať ďalšie vyučovacie hodiny, ale že ideme niekam do terénu. Pozrela som na ňu jak na blázna, ale čo už. Ona je učiteľ, zrejme vie čo robí. Aspoň v to dúfam. Išli sme pešo asi 15 minút keď sme došli ku luxusne vyzerajúcej budove. Vošli sme dovnútra a ocitli sa v nejakej modelingovej agentúre. Učiteľka nás vyviedla na poschodie, kde nás čakala nejaká pani. 
"Rozdeľte sa do skupiniek po troch, prosím," povedala ticho a milo sa na nás usmiala. Ja som stála s Robom, tak sme tak ostali a ku nám sa pridal Tomáš. Asi po dvoch minútach keď sa poskladali aj ostatný prišlo asi desať dievčat a každá si zobrala jednu skupinku.
"Ahojte, ja som Phoebe," povedala lámanou slovenčinou. Tipujem, že bude modelka, lebo je hrozne pekná. Tomáš s Robom si takmer oči vyočili. Musela som sa zasmiať ako na ňu zízali. Odviedla nás do nejakej miestnosti a tam nám povedala, že si máme zvoliť, kto z nás bude pózovať. Chalani bez rozmýšľania vyhlásili za modelku mňa, tak mi nič iné neostávalo, len ísť spolu s Phoebe do maskérne. Tam mi na ksicht nakydali asi tonu make-upu a navliekli ma do mini šatičiek. Keď som sa prešla po miestnosti v tých topánkach na obrovskom opätku čo mi nasadili na nohy, skoro som umrela od hanby. 
"To bude dobré," chlácholila ma Phoebe, "budeš len sedieť." Naprázdno som preglgla. Čo so mnou preboha živého budú robiť? Radšej som sa to neopýtala nahlas, nebola som si istá, či chcem poznať odpoveď. Phoebe ma odviedla do ateliéru, kde už čakali Robo s Tomášom spolu s nejakým fotografom. Tí dvaja skoro spadli z nôh keď ma videli. Dopekla, nech tak na mňa nezízajú, hovorila som si v hlave, veď nie som až taká nádherná. Keď ma zbadal fotograf, usmial sa na mňa, podal mi ruku a po anglicky sa predstavil. Rýchlo som sa prepla do anglického módu, aby som mu mohla odpovedať. Bol zjavne potešený, že mu rozumiem, lebo tamtie dve trdlá mu nerozumeli ani pol slova ako ich poznám. Stručne mi vysvetlil, že sme tu vlastne na exkurzii a že hentí dvaja ma budú fotiť. Opýtala som sa ho, čo z toho budem mať ja a on jednoducho odpovedal, že snáď pekný zážitok, nové šaty a profilovku na twitter. To som sa musela zasmiať a on ma už postrčil na barovú stoličku pri bielom plátne.
Chalanom vysvetlil čo a ako majú robiť, sem tam im pomohol a mne radil ako sa mám zatváriť, postaviť, skrčiť a tie také rečičky. Fotili ma asi dve hodiny, keď prišla učiteľka a oznámila, že za pol hodinu odchádzame, nech pomaly končíme. Fotograf išiel za ňou a niečo jej povedal. Ona prikývla a vyšla von. Chalanov poslal preč a mňa si tam nechal. Podišiel ku mne a povedal: ........

6 komentárov:

  1. fuu brutálne :) teším s ana Ďalšiu :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ajaj,nieže ju znásilní :DD
    -Mims

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. až taká hrozná nie som k svojim postavám. :D som schopná ich zabiť, ale toto nie. :D

      Odstrániť