štvrtok, 19. apríla 2012

Another world 3

Tak mi napadlo.. Ak by som niekedy urobila Twitcam, prišli by ste sa pozrieť na moju dutú gebuľu ? :D len mi píšte komenty či by vás to zaujímalo :P a môj podrezaný jazyk by vám možno prezradil aj nejaké pikantnosti z ďalších častí... :D 
K častiam. Zo začiatku sú väčšinou kratšie a nezáživné, a tak to je aj u mňa. Snáď to zvládnete :) potom keď sa to rozbehne, tak budú pekne dlhé, aspoň sa o to budem snažiť. :) 


Hoshi ležala na gauči, zjavne opitá a okolo úst mala krv.
"Hoshi!" skríkla som a utekala ku nej. Najprv som ňou jemne potriasla, no keď nereagovala, bežala som po Narrieho. Jemu sa ju podarilo prebrať a ja som ju niesla preč.
Keď sme vyšli pred dom v ktorom sa to celé odohralo, akoby sa zobudila.
"Čo to? Kde to? Chey," vydýchla.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa.
"Neviem. Nemáš nejakú vodu?" poprosila a ja som pokrútila hlavou.
"Nemôžeš zohnať čokoládu? Nech vytriezviem, aj keď nie som veľmi opitá," hovorila malátne a ja som s ňou išla do najbližšieho obchodu, ktorý mal aj o pol dvanástej otvorené. Kúpila som dve fľaše poriadne studenej minerálky a tri tabuľky čokolády. Vonku som ju prinútila vypiť celú fľašu a polovicou ďalšej som jej chladila tvár. Vedela som už čo s ňou, keď má v sebe alkohol a vedela som aj to, že ju musím nechať vytriezvieť ak chcem vedieť čo sa tam stalo. Sadli sme si na lavičku a ona pomaly vyjedala čokoládu. Pozrela som na hodinky a skoro ma porazilo. Za 15 minút nestíhame dôjsť domov. Tak som jednoducho zavolala mamke, že budeme meškať. Nevadilo jej to, pretože ak o mne vie, nemá najmenší problém.
Keď bola Hoshi konečne schopná premýšľať a rozprávať, dožadovala som sa, aby mi povedala čo presne sa stalo.
"Nemôžem ti to povedať ráno? Je mi hrozne zle a chcem si ľahnúť," mrmlala po ceste domov.
"Fajn. Ale nevyhneš sa tomu, to ti je dúfam jasné." Niekedy som sa pri nej cítila, akoby som bola jej matka. Poslušne prikývla a ďalej sme kráčali v tichosti. V bytovom komplexe sme nastúpili do výťahu a vyviezli sa na 23. poschodie, kde bol náš byt.
"Čauko," pozdravila som doma a viedla polospiacu Hoshi do mojej izby.
"Konečne," prišla ku mne mama a premeriavala si ma skúmavým pohľadom. "Čo jej je?"
"Len jej prišlo trochu zle, prejde to," usmiala som sa nervózne a utekala do bezpečia izby. Hoshi som uložila na posteľ, kde okamžite zachrápala a ja som sa išla osprchovať. Potrebovala som zo seba zmyť všetok ten cigaretový pach a alkohol. Od žalúdka mi tiež nebolo práve najlepšie a to som mala len jednu vodku. Aspoň viem, že to mňa nebude alkoholik. Jeden bonusový bod pre teba, zasmiala som sa rozprávajúc sa so svojou pečeňou. Po uvoľňujúcej sprche som sa navliekla do pyžama a ľahla si vedľa Hoshi, kde som zaspala.

*Ráno*
Zobudila som sa a Hoshi stále spala. Bolo mi divné po včerajšku ju budiť, tak som potichu vykĺzla z izby a išla si urobiť raňajky. V kuchyni už sedeli rodičia a začali sa ma vypytovať všelijaké otázky typu: Ako bolo včera na párty, kde to bolo, kto tam bol... Neznášala som to, ale ako poslušná dcéra som na všetko so strojeným úsmevom odpovedala. Snažím sa sekať dobrotu aspoň teraz, pár dní pred sťahovaním. Nemienim robiť zlú krv, keď spolu budeme celé dni, kým to tu všetko zbalíme.
"Dobré ráno," začuli sme Hoshi, ktorá práve vchádzala do kuchyne.
"Dobré ráno," usmiali sme sa všetci naraz.
"Čo si dáš na raňajky?" opýtala som sa ako správny hostiteľ.
"Nič, ďakujem. Len som ťa hľadala," povedala a sadla si vedľa mňa.
"Ach tak. Ja sa najem a pôjdeme do izby, dobre?" usmiala som sa na ňu, pretože som videla, že jej nie je moc dobre. Iba prikývla a dívala sa na moje raňajky, ktoré pozostávali z cereálií zmiešaných s jogurtom. Keď som na sebe cítila jej pohľad, prešla ma chuť, tak som to do seba rýchlo hodila a išli sme do izby.
"Tak spusť. Čo sa včera stalo?" opýtala som sa hneď ako sa za nami zavreli dvere.
"Ja... Bola som s Naokom, potom som niečo vypila a," nedokončila, pretože sa jej do očí začali zbierať slzy.
"Pokračuj," povedala som a objala ju okolo ramien.
"No a potom tam prišiel nejaký ožratý chalan a začal ma obťažovať. Kedže som sa medzi tým dala dokopy s Naokom, postavil sa a povedal mu, nech mi dá pokoj. Ten debil odsotil Naoka do stola a približoval sa ku mne. To sa na neho vrhli nejaký Naokovi kamoši a Naoko si sadol naspäť ku mne. Nakoniec to skončilo tak, že sa tam dovalili nejaký debilkovia, ktorý boli s tým ožranom a začali mlátiť Naoka. Ja som sa na to nemohla pozerať a chcela som ich rozdeliť, no niekto mi dal päsťou do sánky a ja som spadla na gauč a tam si ma už našla ty."
"Keď som ťa našla, bola si v mdlobách," podotkla som.
"Ja som odpadla?" opýtala sa šokovane a ja som prikývla. Ani jedna z nás v nevedela čo povedať, tak sme tam len ticho sedeli a boli myšlienkami niekde inde.
"Čo tu budem bez teba robiť?" zašepkala zrazu Hoshi a obe sme sa rozplakali.
"Zvládneš to," upokojovala som skôr seba ako ju, "a teraz tu máš aj Naoka."
"Ale Naoko mi nenahradí najlepšiu kamarátku."
"Ale skype ti ju prinesie," usmiala som sa.
"A čo časový posun?"
"Kvôli tebe budem hore aj celú noc."
"Budeš mi hrozne chýbať."
"Ty mne viac," pošepla som a opäť sme sa rozplakali.

8 komentárov:

  1. supeeeeer cast! som zvedava kam sa prestahuju!! a ja by som si rada kukla twitcam ;) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Peckopecka ;) Naoko ne taky frajer,:D a áno,chcela by som vidieť tú tvoju "papulku" :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. áno, twitcam jednoznačne áno ! :D zišiel by sa ale link na tvoj twitter :D a k časti ...ja už nemám slov :D čo budem zvyšné časti tu písať ? :D bohovské to je :P veď ako stále :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hej, nad tým som rozmýšľala. :D bude prilepený k ďalšej časti. :D
      a ďakujem :P

      Odstrániť
  4. Jasné že by sme uvítali twitcam! Rada sa pozriem na tvoju dutú gebuľu:)Len by bolo fajn keby to niekto dokumentoval:) Lebo väčšinou som v škole alebo vonku alebo u babkovcov:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. budem tam až večer okolo pol ôsmej, pretože rátam s tým, že cez deň je málokto doma :)

      Odstrániť