sobota, 7. apríla 2012

Everything about you 15

Steph
Utekala som za Niallom, pretože som nechápala, čo som urobila zle. Vbehla som do obývačky, no on tam nebol. Všimla som si, ako prebehol popred okno. Bežala som za ním, bez bundy, len v papučiach. No a čo že prší. Volala som na neho, no neozýval sa. Išla som ďalej do záhrady a v tom som ho zbadala ako sedí na lavičke pod prístreškom. Ticho som podišla k nemu a povedala: "Máš tu voľné?" Neisto prikývol a sadla som si vedľa neho. Obaja sme boli ticho, zrejme ani jeden z nás nemal čo povedať. Z nejakého neznámeho dôvodu som začala plakať. Ale len potichu, aby si to nevšimol. 
"Čo sa stalo? Ublížil ti niekto?" opýtal sa zrazu a objal ma. Od neho som sa neodtiahla tak ako od Harryho.
"N-nie," zakoktala som sa. Myslela som, že som to povedala dosť presvedčivo, no zjavne mi neveril, keďže mi dvihol tvár, pozrel mi do očí a povedal: "Povedz mi, prečo plačeš. Prosím."
"Kvôli.. Tebe," povedala som tichúčko a dúfala, že to nepočul.
"K-kvôli mne?" zakoktal sa pre zmenu on. 
"To ako si sa opýtal, či by som chcela ísť do Írska a potom si z ničoho nič odišiel.. Povedala som niečo zle?"
"Nie, samozrejme, že nie. Ani vlastne neviem, prečo som odišiel. Mal som tam ostať. Som hlupák, prepáč," povedal a rozplakal sa. Bolo mi hrozne. Vidieť plakať chalana bolí samo o sebe, nieto ešte, keď je taký úžasný a vy ho zbožňujete najviac na svete.
"Niall, neplač. Prosím," povedala som a pozrela mu do očí. On plakal ďalej a odvrátil pohľad. Dosť to zabolelo.
"No ták. Niall. Neplač. Nezaslúžim si to, aby si kvôli mne plakal," šepkala som a hladila ho po chrbte. Tentoraz bol on v mojom náručí a nie ja v jeho. Po chvíli sa na mňa konečne pozrel.
"Už lepšie?" usmiala som sa a palcom mu prešla po líci, aby som mu zotrela slzy. Pod mojim dotykom sa takmer nebadateľne zachvel.
"Poďme dovnútra," povedala som a chytila ho za ruku. On nás ešte rýchlo prekryl svojou bundou a v spoločnom objatí sme vbehli do domu. 
Stáli sme tesne vedľa seba, jeho ruky okolo môjho pása a naopak. Stále sme cez seba mali prehodenú Niallovu bundu, z ktorej kvapkalo. No ani jeden z nás sa nedokázal pohnúť. 
"Konečne!" povedal ktosi a my sme od seba odskočili. Z obývačky vybehol Zayn a pozrel na Nialla takým tým pohľadom 'Tak čo?'. Niall len pokrútil hlavou a Zayn sa na neho povzbudzujúco usmial. Niečo mi ušlo? zamyslela som sa. 
"Obééééd!!!" vrieskal Harry z kuchyne a všetci sa rozbehli za ním.
"Pizzáá!" vykríkol Niall keď na stole zbadal veľký ploský tanier. Posadali sme si okolo stola a pustili sa do jedenia. Oproti včerajšku sme boli o dosť hlučnejší. Všetci sa navzájom prekrikovali a chceli niečo povedať. Rozoberali film, čo pozerali dnes ráno. Potom začali riešiť, čo budeme robiť dnes večer. Ja som sa len modlila, nech nevymyslia fľašu. Šťastie stálo na mojej strane a postupne sa všetci zhodli na tom, že sa budeme jednoducho rozprávať. Teda podľa nich budem rozprávať ja, lebo chcú vedieť odkiaľ som a že ma vôbec nepoznajú lebo som vkuse s Niallom. Pri tom som sa musela usmiať a pozrela som na Nialla. On sa tak zlatulinko červenal ale bol ticho.

Niall
Jedli sme pizzu a všetci sa prekrikovali, čo budeme robiť dnes večer. Zhodli sa na tom, že Stephanie bude rozprávať o Slovensku, o tom ako sa tam žije a podobne. Potom tvrdili, že im musí porozprávať aj niečo o sebe, lebo vraj ju vôbec nepoznajú keďže je stále so mnou. Pch, že so mnou. Keby so mnou stále bola, tak nesedíme tu a nepočúvame ich reči, ale boli by sme niekde v Nando's. Ooohh Nando's...
"Tak mi napadlo," povedal som zrazu a všetky pohľady sa obrátili na mňa. "Nepôjdeme zajtra na obed do Nando's?"
"Pozývaš?" smial sa Louis.
"Ako koho," uškrnul som sa a odhryzol si veľký kus pizze. Snáď pochopili, že nemienim odpovedať na ďalšie hlúpe otázky.
"Podľa mňa to je dobrý nápad. Aspoň nemusím variť," povedal Harry.
"Pre mňa za mňa," zamrmlal Zayn.
    Keď sme dojedli, všetci sa rozutekali do svojich izieb. Teda až na mňa. Ja som si sadol do obývačky a pustil si telku.
"Čo tak sám?" začul som za sebou hlas.
"A čo mám robiť?" odpovedal som ale neobzrel sa.
"Neviem. Ísť sa prejsť? Vonku konečne svieti slniečko," povedal hlas a došlo mi, že to je Stephanie.
"Sám? Nie, ďakujem."
"Kto povedal, že sám?" usmiala sa a prisadla si ku mne. Nevedel som čo povedať, tak som bol radšej ticho.
"Myslela som, či by si mi neukázal okolie, aby som sa zase nestratila.. Ale máš nejakú mrzutú náladu, tak ťa nechám," povedala a odišla. Bože, čo som to za hlupáka?! Navrhne mi prechádzku a ja sa k nej správam akoby mi zjedla večeru. 
"Čo sa stalo tam vonku?" začul som za sebou Zayna.
"Nič," povedal som.
"Choď za ňou, vezmi ju na prechádzku, využi, že to tu nepozná, poukazuj jej to tu," radil mi.
"Rád by som.. Teraz ma volala von ale bol som na ňu odporný, tak ma nechala."
"To ťa také niečo odradí? Ja sa jej vlastne ani nečudujem. Správaš sa jak malé decko, si taký nafrnený. Utekaj za ňou," povedal a zhodil ma z gauča.
"Čo keď ma pošle preč?" opýtal som sa a v hrdle sa mi robila guča.
"Prečo by mala?"
"Lebo sa k nej správam ako hlupák."
"Keď ťa má aspoň trochu rada, pôjde," povedal a pobúchal ma po pleci. Zhlboka som sa nadýchol, poďakoval mu a išiel hľadať Steph.
Sedela na posteli a pohadzovala si foťák. Tak Niall, hlboký nádych a ideš na to, povedal som si a spustil.
"Prepáč, že som sa správal ako posledný debil. Neviem čo to do mňa vošlo," povedal som a sadol si vedľa nej. Usmiala sa no nepozrela na mňa. Dúfam, že som ju nerozplakal, prebleslo mi mysľou.
"V pohode," zamrmlala.
"Nechceš sa ísť prejsť? Veľmi rád ti to tu ukážem," usmial som sa a hrýzol si peru.
"Ak to robíš len preto, aby si odčinil, že si sa správal ako blbec, tak to nechaj tak," povedala a pozrela na mňa. Presne toho som sa bál.
"Nie, nerobím to preto," bránil som sa.
"A prečo teda?"
"Nebuď zvedavá," uškrnul som sa a začal ju štekliť, lebo som si všimol, že sa už potmehúdsky usmieva. 
"Nie, Niall, prestaň," kričala a smiala sa. 
"Nemala si provokovať," zavrčal som a ešte viac ju začal štekliť. Po tvári jej od smiechu tiekli slzy a stále kričala, že ju mám nechať. Po chvíli som prestal, ešte by ma náhodou znenávidela. 
"Tak ideš?" usmial som sa na ňu a dúfal, že neodmietne.
"Jasné, ešte by si ma zase týral," zasmiala sa a dvihla sa z postele.
"Týral?" pozrel som na ňu nevinne.
"Netvár sa, že nevieš o čom hovorím!" zasmiala sa a hodila po mne vankúš. Vybrala si zo skrine veci a išla sa prezliecť do kúpelne. Trvalo jej to rekordne krátko na to, že je dievča. Išli sme do predsiene, kde sme stretli Louisa s El, ktorý sa práve vrátili. Otvoril som jej dvere a počkal, kým vyjde von.
"Ideme?" opýtal som sa s úsmevom a nastavil jej ruku (viete, tak ako v tých starých filmoch keď sa držia pod pazuchami, alebo keď otec vedie nevestu k oltáru. Chápete čo myslím nie? :D). Ona ju prijala a mohli sme vyraziť...

7 komentárov:

  1. ďalej :D ďalej ďalej ďalej ! už sa neviem dočkať ďalšej časti ! je to geniálne ! :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, aj keď od geniálnosti to má dosť ďaleko. :D :)

      Odstrániť
  2. Už by mohli byť konečne spolu! :D Veď sú spolu taký zlatí a vidno, že okolo nich lietajú srdiečka :D Je to super :) Chcem ďalšiu! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nič okolo nich nelieta. :D sú mladí, nevedia čo je to láska. :DDDD si to mýlia s priateľstvom ;) :D ďalšiu? :D hmhmhm :D práve píšem. :D alebo sa aspoň snažím. :D

      Odstrániť
    2. Hovor si čo chceš a ja si budem myslieť svoje :D ako dúfam, že bude čo najskôr :D

      Odstrániť
    3. Pridáš už konečne tú časť?! :D Len kvôli nej som ešte na nete a to ma už tak silno bolia oči :DD

      Odstrániť
    4. práve som ju dopísala. :D už ju idem pridať, no stress. :D

      Odstrániť