nedeľa, 8. apríla 2012

Everything about you 17


Ako to ten chlapec robí, že je taký jebateľný?! 

  
Behala som hore dole po celej vile a nikde nebolo ani živej duše. Kde všetci zmizli? Začínala som panikáriť, keď tu zrazu. Niall! Začula som jeho hlas! Musel to byť on! Rozbehla som sa za zdrojom zvuku, ktorý viedol z pivnice. Opatrne som otvorila dvere a v tom sa na mňa vyrútil maskovaný muž s nožom v ruke!
"Niaaaaaaaaall!!" vrieskala som, no ten chlap mi jednu vrazil až som cítila ako sa mi v ústach hromadí krv.
Zrazu som sa zobudila v Niallovom objatí. Pozrela som na neho, ako sladko spí. Hneď sa mi uľavilo, že to bol iba sen. Zlý, odporný, nechutný, no stále len sen. Usmiala som sa a jemne ho pohladila po líci. Usmial sa, čosi zamrmlal a pokojne spal ďalej. Bol taký rozkošný. Chcela som vstať z postele, no keď som sa o to pokúsila, pritiahol ma naspäť k sebe.
"Nikam nepôjdeš," zamrmlal zo spánku. Ja som sa opäť usmiala a hrialo ma pri srdci, že ma od seba nechce pustiť. Aj keď si to nebude pamätať. Ale predsa. A možno sa  mu sníva o niekom úplne inom, vravela som si. Aj keby, tak čo? Čo oči nevidia, srdce nebolí. Alebo lepšie, čo rozum nevie, to srdce nebolí. Tak som sa zavŕtala hlbšie do jeho objatia a snažila sa zaspať.
"Stephanie," začula som tichý hlások. Nadvihla som hlavu, no Niall spal. Žeby sa mu snívalo o mne? Ktovie. Nechala som to tak a znova zaspala...

Niall
Zobudil som sa na to, ako sa Stephanie v mojom náručí trasie. Otvoril som oči a videl som, ako sa jej z čela leje pot. Chúďatko, ktovie, čo za hrôza sa jej sníva. No zrazu otvorila oči. Rýchlo som sa tváril, že spím. Zrazu som ucítil, ako ma hladí po líci. Neovládol  som sa a usmial sa. Aj keď si ona myslí, že len zo spánku. Po chvíli sa pokúsila vstať z postele, no ja som ju stiahol naspäť so slovami: "Nikam nepôjdeš." A nech si myslí, že spím. Snáď bude mať aspoň dobrý pocit. Cítil som, že zaváhala, no pritisla sa ku mne ešte bližšie.
"Stephanie," šepol som a vzápätí to oľutoval. Dvihla hlavu a dívala sa na mňa. Tak strašne som chcel otvoriť oči a môcť ju pobozkať. No nemohol som. Aspoň teraz nie. Po chvíli som zaspal aj ja a jediné čo som si ráno pamätal bolo, že sa mi snívalo niečo nádherné...
   "Dobré ráno," začul som nad sebou jemný hlas. Otvoril som oči nado mnou kľačala Stephanie. "Ako si sa vyspal?" usmiala sa.
"Pri tebe výborne," odpovedal som a nahol sa, aby som ju pobozkal. "Koľko je vlastne hodín?" opýtal som sa keď sme sa od seba odlepili.
"Bude 12," odpovedala s úsmevom a opäť sa pritisla na moje pery. "Idem do sprchy," zašepkala mi do ucha, "prídeš mi umyť chrbát?" S radosťou som prikývol a ruka v ruke sme vošli do kúpelne. 
   No v tom som sa zobudil. Ach bože, keď sa mi ešte raz bude snívať niečo také, tak sa nechcem prebrať, povedal som si v duchu a otvoril oči. Vedľa mňa ležala Stephanie a dívala sa na strop. 
"Dobré ráno," zamrmlal som takmer nečujne.
"Bré," povedala a stále zazerala na strop. Nastalo trápne ticho, také ako býva, keď spíte u kamaráta a obidvaja ste príliš ospalý na to, aby ste rozprúdili debatu.
"Si hladný?" povedala po chvíli no neotočila sa. 
"Možno trochu."
"Hmm. Ozaj, chalani ti odkazujú, že sa vrátia okolo druhej," povedala a konečne na mňa pozrela.
"A kde sú?" opýtal som a rozmýšľal, či som na niečo nezabudol.
"Neviem, niekam sa išli prejsť."
"Aha. Koľko je hodín?"
"Jedna aj niečo," povedala a vstala z postele. Na sebe mala len dlhé tričko, inak nič. Aach, to jej telo, prebehlo mi mysľou. Horan, kľudni hormón! okríkol som sa.
"Urobím ti raňajky? Aj keď teda ešte nie si hladný." Prikývol som a tiež vstal. Spolu sme išli do kuchyne a ona ma usadila na stoličku a nedovolila mi pomôcť jej. To ticho sa mi nepáčilo, tak som zapol MTV a poriadne to vypeckoval, aby sme to počuli aj v kuchyni. Práve začali hrať One Thing. Steph sa len pousmiala a ďalej kuchtila. Díval som sa na ňu ako sa zvŕta po kuchyni a pospevuje si. V tom začalo moje sólo a ona zmĺkla. Keď som na nahrávke dospieval, pospevovala si ďalej. Opýtal som sa jej, prečo prestala spievať keď nastal môj part. Jej odpoveď ma zarazila. "Pretože zbožňujem tvoje sóla a nechcem ich kaziť svojim škrekotom."
"Škrekotom?!" vyprskol som. "Počula si sa vôbec?" Začervenala sa, no nič nepovedala. Chvíľu sme boli ticho a počúvali It Will Rain od Bruna Marsa.
"Čo dobré kuchtíš?" opýtal som sa po chvíli s úsmevom a postavil sa za ňu.
"Nechaj sa prekvapiť," uškrnula sa a zatlačila ma naspäť na stoličku. V hlave sa mi objavila scéna, čo by asi nasledovalo, keby bola mojím dievčaťom. Zrejme by som ju objal okolo pása, pritiahol ju k sebe a na hodnú chvíľu by sme zabudli, že robí raňajky. Dosť fantazírovania, zahriakol som sa a ďalej ju  v nemom úžase pozoroval. Načahovala sa za múkou, no nedosiahla na ňu. To je šanca presne pre teba! povedal som si a postavil sa k nej. Natiahol som ruku a múku jej podal. S úsmevom na mňa pozrela a poďakovala. 
"Dostanem za to nejakú odmenu?" uškrnul som sa.
"Hej," povedala a usmiala sa popod fúzy.
"A povieš mi aj čo?"
"Hmm. Nie!" vyhŕkla a prebehla na druhý koniec kuchyne. Takže ona sa chce hrať? Fajn!
"Utekáš všemohúcemu Horanovi?" zasmial som sa zlomyseľne.
"O-ou," smiala sa. Začali sme sa naháňať po celej kuchyni a ja som ju nie a nie chytiť. Zrazu mi do tváre vyfúkla múku. Ja som na ňu neveriaco pozeral a ona dobre že nepukla od smiechu.
"Veď ty počkaj keď ťa chytím!"
"Nie, nie, mňa nechytíš!" smiala sa.
"Že nie? Na tvojom mieste by som si tým nebol taký istý," zavrčal som a opäť ju začal naháňať. Behali sme po celej kuchyni a v tom zakopla. Takmer spadla, no rýchlo som ju zachytil. Pozerali sme si do očí a ona si kýchla. Ja som sa spamätal a skríkol: "A mám ťa!"
"Nie! To sa neráta!" smiala sa.
"Ale čo nepovieš. Všetko sa ráta," uškrnul som sa a začal ju štekliť. 
"Niee! Niááll!! Prosííím! V mene mrkvy, prosím, neštekli máááá!!!" kričala a smiala sa. Neviem akým zázrakom zrazu sedela na kuchynskej linke a ja som stál pred ňou. Prestal som ju štekliť a zadívali sme sa jeden druhému do očí. Pomaly som sa k nej približoval a chcel ju pobozkať, keď...
"Deckáááá! Sme domáá!" vrieskal Louis z predsiene. Steph sa na mňa nedočkavo zadívala a ja som si povedal, že nás nejaký Louis nerozhádže. Opäť som sa k nej približoval, keď. To hlúpe keď! Asi ho zakážem.
"Pre ježiškove husličky, čo ste urobili mojej kuchyni?!" zhíkol Harry a len len že sa nerozplakal. Stephanie zoskočila z linky a podišla k Harrymu.
"Neboj sa, dáme to doporiadku," povedala a otočila sa na mňa, "mám pravdu, Niall?" Len som prikývol a zasalutoval ako vojak na bojisku. Harry sa ako tak ukľudnil a išiel do obývačky. 
"Pomôžeš mi?" usmiala sa Stephanie a pustila sa upratovať kuchyňu. Pridal som sa a za pár minút sme mali hotovo.
"Ozaj, čo moja odmena?" uškrnul som sa.
"Ach ták. Počkaj," povedala a otočila sa mi chrbtom. "Nečučmaj!" okríkla ma so smiechom keď som jej chcel nakuknúť cez plece. Zasmial som sa a dvihol ruky akože sa vzdávam. 
"Zatvoriť oči!" prikázala a ja som počúvol.
"Zatvorené?" opýtala sa. Prikývol som a s úsmevom na perách čakal, čo sa bude diať. Cítil som, že stojí vedľa mňa.
"Môžeš otvoriť," povedala a ja som poslušne otvoril oči. Predo mnou bol tanier a na ňom  nejaká biela hmota (žiadne úchylné myšlienky! ;D). Na nej bolo kakaom napísané moje meno.
"Čo to je?" opýtal som sa neveriaco a opatrne pričuchol. Voňalo to celkom v pohode.
"Detská krupica," usmiala sa Steph. "Keď som bola malá, rada som to jedávala. Som zvedavá, či ti to bude chutiť." Sadla si oproti mne a skúmavo sa na mňa zahľadela. 
"Ty si nedáš?" opýtal som sa. Pokrútila hlavou. "A ako potom mám vedieť, či si to neotrávila?" uškrnul som sa. Prevrátila očami a so smiechom podišla ku mne. Zobrala mi z ruky lyžicu a ochutnala.
"Vidíš, žijem," zasmiala sa a sadla si na svoje miesto. Tak som si nabral aj ja a dal si prvé sústo. Na počudovanie, chutilo to lepšie ako to vyzeralo.
"Čo tu tak vonia?" pribehol do kuchyne Louis s vystrčeným nosom a čmuchal.
"Detská krupica," usmiala sa Steph. Lou na ňu nechápavo pozrel, vybral zo šuflíka lyžičku a ochutnal z môjho taniera.
"Hm... Hmmm... Hmmmmmm," hmkal Louis.
"Tak čo?" opýtala sa Steph a netrpezlivo očakávala reakciu.
"Na počudovanie.. Je to výborné! Nemáte k tomu mrkvu?" povedal a začali sme sa smiať. Louis na nás škaredo zazrel ale nič nepovedal.
"Hej ľudia!" skríkol, "poďte sem!" Niéé, oni mi zjedia moju krupicú!
"Čo sa deje?" povedal Liam a podišiel k nám.
"Ochutnaj!" prikázal mu Louis. Liam neveriaco pozrel na lyžičku a krupicu si nabral na prst. Postupne prišli všetci a chceli ochutnať. Oni už na rozdiel od Liama jedli normálne.
"Tak to vidím," povedal Harry, "že zajtra robí raňajky Stephanie."
"Mám na výber?" opýtala sa s úškrnom. Všetci sme pokrútili hlavou a začali sa smiať... 

5 komentárov:

  1. Odpovede
    1. ďakujem :) neviem, kedy sa mi podarí niečo vyprodukovať, lebo moje básnické črevo ja úplne vyšťavené. :D

      Odstrániť
  2. ty to zvladnes :) mas na to talent :D uplne som do tvojich pribehov zazrata

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zase tá noc je tak rozkošná :) júúú :)
    Mám chuť na krupicu! :DDD a inak tá poznámka že žiadne úchylné myšlienky, ma dostala :D
    Proste perfektné ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. "pre ježišove husličky" alebo "žiadne úchylné myšlienky" :D:D:D:D som pod stolom s teba ! :D mimochodom máš pravdu, Niall je ale neskutočne jebateľný !!♥ a ešte niečo...perfektné to je ! :)) ďaleeeeeeeeeej :D

    OdpovedaťOdstrániť