nedeľa, 1. apríla 2012

Everything about you 6

Zobudila som sa s úsmevom na perách a pozrela na hodinky. Môj sen sa mi konečne splnil! Vstala som o pol jednej. Stále s úsmevom som vošla do obývačky, kde sedeli rodičia a pozerali telku.
"Dobré ránko, už sme mysleli, že nevstaneš," uškrnul sa ocko.
"Uhm," povedala som zaspato a vyvalila sa vedľa mamy. 
"Dáš si niečo na raňajky?" opýtala sa ma.
"Nie, zatiaľ nie som hladná," odpovedala som. Keď som sa ako tak prebrala, odišla som do izby a chcela som sa učiť. Potom mi však doťuklo, že sa už neučíme. Ách, raj na Zemi, uškrnula som sa v duchu. 
 Tak som vytiahla korčule a zavolala Samkovi, či sa nechce prebehnúť. Súhlasil, tak sme sa dohodli, že sa stretneme na cyklistickom chodníku pri štadióne. 
 To bola fakt makačka, kým som tam došla. Ten chodník tam.. Škoda reči, jednoducho hrôza. No našťastie som sa udržala na nohách a nerozbila sa. 
 Kým som sa tam dotrepala, Samko ma už čakal v celej svojej kráse. Nech sa mi páčil ako chcel, nevedela som si predstaviť, že by som s ním niekedy niečo mala. Cítila som sa pri ňom ako pri staršom bratovi, ktorého som nikdy nemala. 
 Počas jazdy som mu vyrozprávala všetko s Vogue, Mirandou, Mikeom a všetkým okolo toho. Väčšinou len počúval, raz za čas prehodil zopár slov. 
 Asi po hodine korčuľovania sme sa rozlúčili a každý išiel vlastnou cestou. Priznávam sa, dosť som o ňom rozmýšľala, no došla som k záveru, že nič z toho nebude. Maximálne tak kamaráti, aj to nie nejaký extra super duper. Chlapec má proste smolu.
 Domov som došla celá uťahaná a ubolená, tak som si hodila rýchlu sprchu a hopsla ku laptopu.Opäť raz som spamovala chalanov z 1D, hlavne Liama, pretože bol jediný prihlásený. Ako inak, nič sa nestalo, tak som si asi po 158-krát pustila všetky Video Diary z X-Factoru a smiala sa ako retardovaný tuleň. Ale keď oni sú taký brutálny, že to sa proste nedá. Hlavne Louisove hlášky. A Niallov smiech. A Harryho pohľad. Keby sa tak niekedy na mňa pozrel. A usmial.. Čo by som dala za Niallove objatie. Dobre, už dosť fantazírovania. Tak či tak ich nikdy nestretnem, tak načo sa trápiť? Ale momentálne sú môj život, tak sa asi trápiť budem. Nevadí, prežila som aj horšie.
 Zklapla som laptop a vtom mi zapípala SMS-ka. Kedy už prídeš do školy? Všetkým tu chýbaš. Robo
Jéj, ja ich zbožňujem. Môže mať niekto úžasnejších spolužiakov ako mám ja? No môže? Silne o tom pochybujem. Sú perfektní. Odpísala som mu, že zajtra som tam ako na koni.
Potom som sa hrabala v laptope a hľadala nejaký dobrý film, čo som ešte nevidela. Zapla som si Môj týždeň s Marilyn, no asi v polovici ma prestal baviť, tak som ho vypla. Bolo už takmer desať hodín, tak som sa obliekla do pyžama a išla som spať.
  It's gotta be yoooou, only yoou.. Opäť zvonil budík. Otvorila som oči a s neskrývaným nadšením, že konečne idem do školy, som vyskočila z postele a išla sa obliecť. Rozmýšľala som, či si mám obliecť veci z fotenia. Povedala som si, prečo nie? Tak som sa nasúkala do kvietkovanej sukne, k tomu som si dala obyčajné biele tričko a biele balerínky.
 Reakcia spolužiakov ma dosť prekvapila. Všetci ma začali obletovať a vypytovať sa, ako bolo na fotení a všetko okolo toho. By ma zaujímalo, kto im to povedal. Pozrela som na Roba a Tomáša a hneď mi bolo všetko jasné. Museli to vytrepať z učiteľky a vykecať celej triede. Tak som sa zhlboka nadýchla a všetkým oznámila, že kto chce, nech sa pridá do skupinky a cez hodiny budem rozprávať. Kto tam nebude, má smolu, opakovať sa nebudem. Takže celý deň som len rozprávala, rozprávala a rozprávala. Ale nedá sa povedať, že by mi to nejako extra vadilo. Rozprávam rada a veľa, takže som bola vo svojom živle. Po vyučovaní sa nikomu nechcelo ísť domov tak sme si zašli do mesta na zmrzlinu.
Tak klasicky sme sa nasmiali a niektorí ešte išli do kina. Ja som išla domov spolu s Robom a pár ďalšími ľuďmi. Pomaly sme rozoberali plány na prázdniny, no ja som radšej mlčala, pretože nechcem nič zakríknuť.
 Keď som prišla domov, boli tam rodičia a v obývačke sedel Mike. Pozerala som na nich najprv nechápavo, potom som sa potešila, potom som zas bola prekvapená.
"Ahoj, chcel som ti len oznámiť, že tvoje fotky prešli. Honorár dostaneš za dva týždne, keď vydajú časopis. Chceš nejaké výtlačky?" povedal Mike. Výtlačky? Hm, asi hej. Budem sa môcť chváliť. Tak som súhlasila. Ešte mi povedal, že honorár mi prinesie, vyplatí na ruku. To sa mi dosť hodilo.
"Ozaj, ešte pôjdeme nakupovať, pretože vo Vogue majú zvyk, že každá nová modelka dostane pár kúskov, ktoré si sama vyberie. Pôjdem s tebou ja, Phoebe a ak chceš, vezmeš si ešte niekoho zo sebou. Platí?" Len som prikývla. Mike už musel ísť, tak sme sa rozlúčili a on povedal, že ešte zavolá...
  

2 komentáre:

  1. Naval ďalšiu!!! podotýkam TERAZ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nekrič na mňa :D budem sa báť a prestanem písať! :D btw, už je, práve som pridala. :D

      Odstrániť