štvrtok, 3. mája 2012

Another world 12

Zayn
Už hodnú chvíľu som stál pod jej oknom, no stále tam bola tma. Chcel som to vzdať a ísť domov, keď tu zrazu. Spása. Zasvietilo sa. Skontroloval som si ruku v ktorej som mal plno malých kamienkov. Najprv som to chcel nechať tak, prišlo mi to až veľmi gýčové, no musel som ju vidieť. Tak som zobral kamienok číslo jedna, poťažkal ho v ruke a hodil do okna. Odrazil sa od podobločnice a dopadol predo mňa.
"Sakra," zanadával som ticho. Zobral som ďalší kamienok a opäť ho hodil do okna. Tentoraz som sa už trafil. No nič sa nedialo. Skúsil som ešte raz. Stále nič. Začínal som strácať nádej a povedal si, že ak sa nič nestane ešte tri kamienky, tak odídem. Už som si v ruke ťažkal kamienok, keď sa zrazu otvorilo okno a v ňom som zbadal to najkrajšie stvorenie na Zemi. Cheyenne. Stála tam, zabalená v uteráku a zvedavo na mňa hľadela.
"Ahoj," povedal som a dúfal, že si nevšimla moju nervozitu.

"Si ty normálny? Čo tu robíš?" vyhŕkla. Zabolelo to.
"Pekné privítanie," povedal som a pozrel do zeme.
"Ahoj, Zayn. Čo tu robíš?" Hneď to bolo lepšie.
"O koľkej mám zajtra prísť?" opýtal som sa a zazubil sa na ňu.
"To si sa sem trepal len kvôli tomu?" Prikývol som.
"O jedenástej," uškrnula sa.
"Dobre. Teším sa. Pa," usmial som sa, poslal jej vzdušnú pusu a chystal sa na odchod, keď mi zrazu napadla bláznivá myšlienka.
"Cheyenne," povedal som a ona na mňa nedočkavo pozrela.
"Ja.. Dobrú noc," povedal som tak ticho, že to ledva začula odišiel. Počas kráčania som sa ešte párkrát otočil a videl som, že sa za mnou díva. Skôr ako som odbočil za roh som jej zakýval.
"Ľúbim ťa, Cheyenne," zašepkal som do tmy a vydal sa domov.

Vošiel som dovnútra a tam ma už čakala mama.
"Kde si bol?" vybehla na mňa.
"Nikde," odpovedal som zjavne bez nálady.
"Bol si za Cheyenne, však?" opýtala sa a potiahla ma k sebe do kuchyne. Prikývol som a zvalil sa na stoličku.
"Mami? Ako si sa spoznala s ockom?" opýtal som sa a z chladničky si vybral pivo. Inokedy by mi to zarazila, no videla, že si potrebujem niečo dať.
"Robila som čašníčku v jednom bare, raz tam náhodou zavítal a odvtedy tam chodil stále. A tak sa to postupne nejako vyvinulo," pousmiala sa a sadla si oproti mne.
"A.. Ako ťa pozval na prvé rande?" vyzvedal som. Áno, priznávam, zbieral som inšpiráciu.
"Vlastne, doniesla som mu ku stolu kávu, on ma stiahol za ruku, posadil oproti sebe a to bolo prvé rande," zasmiala sa.
"O bože," zafňukal som. "A ako ti povedal, že sa mu páčiš?"
"V bare mi nechával milé lístočky a vyparil sa tesne pred tým, ako som prišla na smenu."
"To mi nepomôže. Mami, poraď mi," povedal som po chvíli. "Ak by si mala 17, ako by si chcela, aby ťa chalan pozval na rande?" Začala sa smiať.
"Neviem, zlatíčko, vtedy bola iná doba. Skús ísť za Donyiou," usmiala sa a pohladila ma po vlasoch. Mala pravdu. Ona mi aj tak nepomôže. Snaha by aj bola, ale nepoužil by som ani jeden z jej nápadov. Tak som sa s povzdychom dvihol zo stoličky, zahodil takmer dopité pivo a vybral sa po schodoch hore ku Donyinej izbe. Pred dverami som zaváhal a nakoniec zaklopal.
"Kto si a čo chceš?" začul som zvnútra.
"Tvoj milovaný braček potrebuje tvoju pomoc," odpovedal som. Čakal som na odpoveď, no neprichádzala. Už som chcel znova zaklopať, keď sa zrazu otvorili dvere.
"Poď ďalej," uškrnula sa a pokynula mi rukou, aby som vošiel. Počúvol som a zvalil sa na jej obrovskú posteľ. Ľahla si vedľa mňa a hlavu si podložila rukou, aby mi videla do tváre. Ja som sa díval na strop a rozmýšľal ako začať.
"Takže? Som samé ucho," usmiala sa a ľahla si normálne. Spolu sme zízali na strop a obidvaja čakali, čo poviem.
"Hovoril som ti o Cheyenne?" opýtal som sa. Zavrtela hlavou.
"Asi ti to budem musieť povedať od začiatku, keď chcem tvoju pomoc, však?" Prikývla a ľahla si na moju hruď tak ako za starých časoch. Bratsky som ju pohladil po vlasoch a pustil sa do rozprávania: "Takže, spoznali sme sa v parku na lavičke, hneď na prvý pohľad ma zaujala, má niečo, čo iné dievčatá nemajú. Potom som ju pozval na večeru, bolo nám úžasne a dnes som s ňou a jej rodičmi bol v Sheffielde nakupovať nábytok do ich nového domu, keďže sa len nedávno, presnejšie pred štyrmi dňami, prisťahovali. A zajtra idem k nim pomôcť maľovať. A tajne dúfam, že im budem môcť prísť pomôcť pozajtra s nábytkom."
"A teraz mi povedz niečo o Cheyenne," povedala po chvíli Donyia.
"Je úžasná. Perfektná. Nádherná. Budúci týždeň začne chodiť do školy, prisťahovala sa z Japonska, hovorí francúzsky, slovensky, japonsky, anglicky, taliansky a španielsky. Zbožňuje Green Day a nevie kto sú One Direction," povedal som a pri posledných slovách som sa zasmial, keď som si spomenul, ako si zo mňa v aute uťahovala.
"Asi ju máš vážne rád," povedala a ja som prikývol. "A ja ti mám pomôcť s..."
"Chcem ju pozvať na rande. Ale na také ozajstné."
"A myslíš, že je to dobrý nápad? V pondelok odchádzaš na turné, zblížiš sa s ňou a potom ju tu necháš?" Ako inak, zase mala pravdu.
"Vieš čo braček, nechaj si to prejsť hlavou a porozmýšľaj nad tým, čo som ti povedala. Potom mi príď povedať, čo si vydumal. Ak sa rozhodneš aj napriek tomu ju niekam pozvať, môžeš sa spoľahnúť, že ti s tým pomôžem," usmiala sa a dvihla sa.
"Ďakujem. Si tá najlepšia sestra," zasmial som sa a vtisol jej bozk na líce.
"Ja viem," zasmiala sa, "a teraz už padaj." Začal som sa smiať a vyšiel z izby. Prešiel som do kuchyne, zobral si tabuľku čokoládu a odobral sa do mojej svätyne spolu s laptopom a utekal sa prihlásiť na skype, aby som sa o všetkom mohol poradiť s mojimi kamarátmi, ktorí, ako som dúfal, opäť raz nesklamali...

4 komentáre:

  1. D-O-K-O-N-A-L-É!!!!!!!!! zasa úžasné veď ako inak ;) teším sa na ďalšiu dúfam že bude čoskoro ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Úžasné :)
    Proste wau :)
    A ma zaujíma ako vymyslíš to, že on odíde na turné a čo bude potom :D
    Kedy bude ďalšia časť ? :D
    Teším sa na ňu :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      ja už to mám vymyslené. :DD
      dnes večer možno :D :-*

      Odstrániť