pondelok, 7. mája 2012

Another world 15

Jedna pripomienka na začiatok. Odlišuje sa to trochu od skutočnosti, keďže Zayn nevie plávať, ale potrebovala som, aby vedel, takže vie. :DD
Tehehe, pozrite, stihla som to :DD trošku kratšia, ale predsa. :D aspoň môžem pokojne spinkať. :) :D

Celé hodiny sme sa bláznili v bazéne a kúpalisko sa pomaly začalo vyprázdňovať.
Asi štyri hodiny po našom príchode sme boli v celom bazéne len my dvaja, no mne to nevadilo. A ako sa zdá, tak ani Cheyenne.
Sedela na okraji bazéna a nastavovala tvár posledným lúčom zapadajúceho slnka.
Potichu som priplával k nej a stiahol ju za nohy dole.
"Zayn!" stihla ešte zakričať a padla do vody. Rýchlo však vyplávala na hladinu a vyskočila na mňa.
"Toto si odpykáš!" zavrčala a objala ma pevnejšie okolo krku. Ak ten trest bude prebiehať tu a bude na mňa takto nalepená, nemám s tým najmenší problém, pomyslela som si.
Podchytil som ju pod kolenami a niesol ju von.
"Kam ideš?" opýtala sa hneď, ako som vyšiel z bazéna. Neodpovedal som a ďalej ju niesol. Pritisla sa ku mne ešte pevnejšie, pretože sa šmýkala dole. Ja som si to užíval plnými dúškami a odniesol ju na deku.
"Odchádzame?" opýtala sa sklesnuto.
"Mali by sme, za chvíľu zatvárajú," odpovedal som nemenej smutne.
Prikývla, zobrala si veci a išla sa prezliecť do šatne. Ja som zatiaľ zbalil deku a pobral sa za ňou. Čakal som na ňu asi 15 minút a celý ten čas som sa snažil upraviť si vlasy.

Cheyenne
Rýchlo som vbehla do šatne a postavila sa k zrkadlu.
"Nádych výdych, bejbs. Veď to nič nebolo. Len si sa viezla na jeho chrbte a držala ho okolo krku. A on ťa držal pod kolenami. A boli ste pri sebe tak strašne blízko," šepkala som a snažila sa upokojiť roztrasené ruky.
Rýchlo som sa obliekla do šiat a vlasy si sčesala do hladkého copu, nech nelietajú na všetky strany.
Pred zrkadlom som sa ešte párkrát prefackala a s úsmevom vyšla von, kde sa Zayn upravoval.
"Môžme ísť, nasrcísku?" ozvala som sa so smiechom. Trhlo ním a s úškrnom sa otočil ku mne.
"Ale iste," zasmial sa a chytil ma okolo pásu. Spolu sme išli až k môjmu domu, kde sa postavil predo mňa a hlboko sa mi zadíval do očí.
"Môžem prísť aj zajtra?" opýtal sa šeptom.
"I-iste," zakoktala som sa pri tom, ako sa mi jeho dych otrel o tvár.
"Ďakujem za dnešok," usmial sa ešte, dal mi pusu na líce a už ho nebolo.
Podvedome som si priložila ruku na miesto, ktorého sa dotkli jeho pery a s retardovaným úsmevom vykročila domov.
Rodičom som v rýchlosti pozdravila a utekala do izby, kde som sa zvalila na matrac.
"Wow," vzdychla som a vznášala sa kilometre nad zemou.
Ani neviem ako, no po chvíli som zaspala tak, ako som sa tam hodila. Oblečená s taškou na pleci...

Zayn
Ráno som sa zobudil a zistil som, že som stále v tom, v čom som bol na kúpalisku. S povzdychom som išiel do sprchy a uvažoval, čo na seba, keď dnes idem pomáhať s tým nábytkom.
Rozhodol som sa, že idem úplne obyčajne, teda tričko a rifle. Lenže. Aké tričko? Aké rifle? Louis má pravdu, niekedy som horší ako žena. Ale keď sa chcem zapáčiť. Ktovie, čo si pomyslela o tej puse na rozlúčku. Ách, kiežby som dokázal čítať myšlienky. Alebo keby mi dala aspoň malinký náznak toho, že ku mne cíti niečo podobné ako ja ku nej. No nechcel som jej to vyklopiť, hlavne nie teraz, tesne pred turné. Chalani s Donyiou majú pravdu, nezaslúži si to.
S povzdychom som sa obliekol, naraňajkoval a vyrazil k jej domu.
Zazvonil som pri bránke a tentokrát mi otvoril jej ocko.
"Ach, ahoj Zayn," pozdravil ma s úsmevom. "Nábytok ešte neprišiel, ale poď ďalej. Dáš si s nami raňajky?"
"Nie, ďakujem, nedávno som jedol," usmial som sa a nasledoval ho. Na gauči sedela Cheyenne a napchávala sa chlebíkom.
"Dobrú chuť," uškrnul som sa a sadol si vedľa nej.
"Ďakujem," zazubila sa. "Dáš si?" opýtala sa a nastrčila mi tanier. Zakrútil som hlavou a ona pokojne jedla ďalej.
O pár chvíľ neskôr sme začuli trúbenie.
"A. Nábytok dorazil. Zayn, prišiel si perfektne," zasmial sa jej ocko a vybehol von.
"Máš milého ocka," poznamenal som, keď sme sedeli v obývačke sami dvaja.
"Ako kedy," zasmiala sa a vstala z gauča. "Poď, pôjdeme to obzrieť," povedala, chytila ma za ruku a viedla von.
Pred domom stálo veľké nákladné auto a pri ňom stáli akýsi dvaja chlapíci spolu s tým chlapom, čo nám ukazoval nábytok. No na meno si nespomeniem.
"Toto hore, toto do kuchyne a toto nechajte vonku," rozdával príkazy Cheyennin ocko a chlapi sa pustili do práce. So Cheyenne sme ich mlčky sledovali a čakali, kedy hore donesú všetok nábytok do izby.
Keď sme sa konečne dočkali, Cheyenne zapla rádio a pustili sme sa do montovania.
Bola to ešte väčšia prča ako maľovanie. So šrubovákmi sme trsali po celej izbe a smiali sa ako malé deti. V tom však Cheyenne zakopla a spadla so mnou na zem. Ležal som pod ňou a díval sa do jej jasných zelených očí. Obaja sme ledva dýchali a v tom sa to stalo...

6 komentárov:

  1. čo?? :D :D čo sa stalo?? :D :D to nie je možné zasa napínaš :D no a ako inak dokonalé k tomu sa asi viac vyjadrovať nebudem lebo by som sa len opakovala :D *Ajká*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dozvieš sa v pravý čas :DD
      ďakujem :D

      Odstrániť
  2. Co sa stalo?? Nenapinaj! Ale ne ze tam das potom daco uplne odveci :D romantikus treba :) prosim co najskor dalsiuuuuu!!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nechaj sa prekvapiť. :D
      pokúsim sa :D

      Odstrániť
  3. to si k tomu nemohla dopísať ešte pár slov ? :D to by si stihla ! :D takto nás týrať !! :D zas to je perfektné samozrejme :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nie, nemohla :DD tehehehe :DD
      ja a týrať vás? :O never ever! O:) :D
      ďakujem :)

      Odstrániť