piatok, 4. mája 2012

Another world 13

Niečo som zo seba vypotila, ale nie je to žiadna sláva. :D
Snáď som tam nepopísala veľmi veľké bludy ako mám vo zvyku. :D
Enjoy it. :D

"Takže maľovať vravíš?" opýtal sa už asi osemdesiaty krát Louis. Prikývol som.
"Čierne tričko a tyrkysové rifle," povedal, ani som sa nemusel nič pýtať. Podišiel som ku skrini, vybral veci a ukázal ich na kameru.
"Myslíš tieto?"
"Presne. Padne na zadok," uškrnul sa Lou a zvyšok sa pridal.
"Ďakujem, chalani. Ešte mám drobnú otázku."
"Spusť," pokynul Liam.
"Mám jej povedať, čo k nej cítim? Pretože ak mi to opätuje, o týždeň odchádzam na turné a čo potom?" povedal som so zúfalstvom v hlase.
"Ešte si to nechaj pre seba, uvidíš, ako sa vyvinie situácia," povedal Harry.
"Dobre. To isté mi povedala Donyia," uškrnul som sa.
"Máme rovnaké zmýšľanie," zamrmlal Harry a zahryzol si do pery.
"Na to ani nemysli!" okríkol som ho.
"Veď dobre," zdvihol ruky.
"Bude bitká!" skríkol Niall a neviem odkiaľ vyhrabal čipsy. Ten chlapec je neskutočný.
"Nebude," poznamenal Louis, keď videl výraz mojej tváre.
"Uži si zajtrajšok, bejbs," usmial sa Liam a všetkým nám zaželal dobrú noc. Nechápal som, prečo tak skoro, no v pozadí sme ešte začuli Danielle a všetkým nám všetko bolo jasné.
"Ty máš kde El?" rýpol Niall do Louisa.
"Za chvíľu príde, neboj sa," uškrnul sa a vyplazil mu jazyk.
"A vy dvaja ako s holkami?" obrátil som sa na blonďavého Íra a kučeravého Angličana (také milé slovné spojenia. :P).
"Voľný ako vtáááák," zaspieval Niall.
"Nikde nikto," zasmial sa Harry.
"Aspoň ty snáď budeš mať šťastie," usmial sa Nialler.
"V to dúfam," vzdychol som a ľahol si na posteľ s laptopom na kolenách. Po chvíli sa rozlúčil Lou a nakoniec som si išiel ľahnúť aj ja. Predsa len, zajtra musím byť čulý...

*Ráno*
"DOPEKLA!" zanadával som, keď som vstal. Bolo pol jedenástej a za pol hodinu som mal byť u Cheyenne.
Rýchlo som sa obliekol, opláchol si tvár a začal stajlovať vlasy.
"Môžem to kašľať," zašomral som, nechal vlasy tak a trielil dole.
"Zlato, raňajky," zastavila ma mama v chodbe.
"Prepáč, mami, ale nestíham," povedal som, rýchlo ju objal a už ma nebolo. Celú cestu som takmer utekal a spomalil som tesne pred odbočkou k Cheyenninmu domu.
"Zayn, v pohode, to dáš," povedal som si a ležérnym krokom vykročil.
Bolo presne jedenásť, keď som zazvonil na bránke. Otvoriť mi prišla jej mamka.
"Dobré ráno," pozdravil som slušne.
"Ahoj, Zayn. Chey ešte spí, ale môžeš ísť za ňou hore," usmiala sa a viedla ma do domu. Poďakoval som sa a vybral sa do Cheyenninej izby. Ešte spí? Bože, určite bude nádherná, pomyslel som si.
Opatrne som otvoril dvere a mal som pravdu. Ležala rozvalená na matraci a vyzerala ako anjel. Len dokonalejšia a skutočná.
Podišiel som k nej a jemne ju pohladil po líci.
"Dobré ráno, Cheyenne," usmial som sa.
"Koľko je hodín?" zamrmlala v polospánku.
"Jedenásť," odpovedal som, aj keď si nie som istý, či to zaregistrovala.
"ČOŽE?!" vykríkla a prudko sa posadila.
"Ahoj, Zayn," povedala a vbehla do kúpeľne. Zízal som za ňou a začul som slabé "Počkať." Zrazu sa jej hlava objavila vo dverách.
"Zayn? Čo tu robíš?"
"Povedala si o jedenástej, tak som tu," usmial som sa a ľahol si na jej matrac. Bolo z neho cítiť jej jemnú vôňu.
"Ale ako si sa sem dostal?" nechápala.
"Tvoja mamka ma sem pustila," odvetil som.
"Ona nie je normálna," zašomrala. "Dobre, dám sa dokopy a hneď sa ti venujem, okej?" Prikývol som. Zabuchla dvere do kúpeľne a ja som počul ako pustila vodu. Tvár som si zavŕtal do jej vankúša a vdychoval jeho vôňu. Hmm, zrejme si umývala vlasy, vonia to nádherne. Kto vie, ako jej vlasy voňajú zblízka. A aké sú na dotyk. Začal som tam polemizovať s tvárou v jej vankúši a zrazu som ucítil jemný dotyk na krížoch. Prekvapene som sa prehodil na chrbát a nado mnou stála Cheyenne a usmievala sa.
"Fetuješ môj vankúš?" zasmiala sa.
"Prekukla si ma," odvetil som. "Tak, kde sú farby?" opýtal som sa. Zamračila sa a išla po ne.
Po chvíli sa vrátila aj s plechovkou a štetcami.
"Pomôžeš mi to odniesť do na chodbu?" povedala, keď vošla a ukázala na matrac a krabice.
Spoločnými silami sme to vytrepali von a pustili sa do maľovania.
"Čo robíš?!" vykríkla, keď som ju pofŕkal farbou.
"Fŕkam na teba farbu, nie je to vidieť?" smial som sa.
"Veď práve, preskočilo ti?" smiala sa a vrátila mi to.
"Mne nie. Ale tebe asi áno, keď si myslíš, že ma porazíš."
"Ja si to nemyslím, ja to viem."
"Niekto si tu trúfa. Toto ti len tak ľahko neprejde." Len čo som to dopovedal, odhodil som štetec a vrhol sa na ňu...

9 komentárov:

  1. Nepopísala si veľké bludy :D
    Je to krásne :)
    A ten koniec... :D kto vie čo sa bude diať :D
    Teším sa na novú časť, ktorá dúfam bude zajtra :D
    Však? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no, vďakabohu za to :DD
      Ďakujem :)
      ja viem čo sa bude diať. :D muhehe :D
      no, mala by byť. :D

      Odstrániť
  2. no ako inak ;) presne čo som vravela :D žiadne bludy!! je to dokonalé ;) *Ajká*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ale.. žiadne bludy.. juuj už sa teším na ďalšiu.. :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. super ako vždy :D :D teším sa na Ďalšiu.. :D asi to vyznie uchylne ale kedy bude tá Výbujka? :DDDDD :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :D
      neviem, dnes už asi niee.. :DDD budeš musieť nájsť iné uchylárne na dnes, prepáč :DDD

      Odstrániť
  5. Fetuješ môj vankúš?
    zomrela som :DDD

    OdpovedaťOdstrániť