sobota, 2. júna 2012

Another world 22

Tehehe, pozrite čo pre vás mám :D:D 

"Cheyenne," usmial sa šťastne.
"Louis!" vykríkla som a hodila sa mu okolo krku. "Tak rada ťa zase vidím!"
"Aj ty si mi chýbala," zasmial sa a sadol si so mnou na lavičku.
"Čo tu vlastne robíš?" opýtala som sa.
"Prišiel som za jedným kamarátom. A ty tu čo? Nečakal by som, že ťa stretnem práve tu."
"No, my sme sa presťahovali," uškrnula som sa.
"Zase?" opýtal sa neveriaco. "Už po koľkýkrát?"
"Neviem, už to ani nepočítam," zasmiala som sa. Bože, Louis mi tak strašne chýbal.
"Inak, prečo si plakala?" opýtal sa. Pokrútila som hlavou, no napokon som sa rozhodla, že jemu predsa môžem veriť.
"Chalan," odpovedala som.
"Tvoj?"
"Nie tak celkom."
"Tak na čo čakáš, spusti!" popohnal ma.
"Ale nie tu. Poď ku nám keď chceš," povedala som a dvihla sa z lavičky. S povzdychom ma nasledoval.
"Ach tie staré kosti," zašomral. Musela som sa zasmiať.
"Koľko to už vlastne máš rokov?" opýtala som sa. "84?"
"Ha-ha. Veľmi vtipné. 20, ak by si nevedela."
"Preboha, Lou, jasné, že viem koľko máš rokov," zasmiala som sa a štuchla ho do ramena. Zatváril sa zranene a rozstrapatil mi vlasy.
"Hej!" okríkla som ho.
"To máš za ten štuchanec!" zasmial sa a chytil ma okolo pása. Pritisla som sa k nemu a spolu sme vykročili k môjmu domu...

"Louis!" vykríkla mama rovnako radostne ako ja, keď som ho zbadala.
"Dobrý deň, pani Briscoe," usmial sa.
"Ach, ahoj, Louis," vykukol ocko. "Dávno som ťa nevidel."
"Nápodobne, pane," zasmial sa Lou. S mojim otcom si rozumeli až veľmi dobre na to, že Louis sa niekedy správa ako malé dieťa. Aj keď,  uznávam, vie kedy sa má správať normálne. A za to má u oboch rodičov veľké plus. Taktiež mám z toho výhody ja, nebáli sa ma s ním pustiť na žúrky.
"Nie, ďakujem," povedal Lou a usmial sa na mamku. Nechápavo som na nich pozerala, až kým mi Louis do ucha nezašepkal, že mu núkala pitie. Prikývla som a viedla ho do izby. Moji perfektní rodičia s tým nemali žiaden problém. Vedeli, že sme iba kamaráti. Teda aspoň v to dúfam.
"Tak spusť," vyzval ma a ľahol si na posteľ. Povzdychla som si a zvalalila sa na neho.
"Pribrala si," zasmial sa bez dychu. Vedela som, že to nemyslí vážne.
"Au, to bolelo," zamračila som sa a odkotúľala sa z neho dole.
"Ale, zlato, ty vieš ako to myslím," zasmial sa a privinul si ma k sebe.

10 komentárov:

  1. I've told it ;) To je hrozné, teraz na to budem celý čas myslieť :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ááá!! skvelé!!! dávaj ďalšiu!!!
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :) idem niečo skúsiť vypotiť :P

      Odstrániť
  3. Ani nevies ako si ma potesila, ze si pridala cast a mali sme pravdu! Bol tam pan mrkváč :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne o to som sa snažila, aby som vás potešila :D
      to bolo jasné, kto iný tam mohol byť :D:D:D

      Odstrániť