streda, 13. júna 2012

Another world 25

Opäť po sto rokoch časť. :D ja už na to nemám nervy, idem na plán X. Snáď sa vám to aj tak bude páčiť. ;) 
btw, mne sa táto časť (vlastne ako skoro všetky ostatné) moc nepáči, takže očakávam kritku. :3 S láskou vaša vymletá Stephanie. :] x

Louis
"Vezmeš aj toho kamaráta, za ktorým si prišiel?" Pch, to tak určite. Ešte aby ma Zayn zabil. Budem mať dosť čo vysvetľovať kde som bol, nie to ešte keď zistí, že som bol so Chey.
"To nie je veľmi dobrý nápad."
"Prečo nie?" opýtala sa. Vykukol som  na ňu spod ofiny a videl, ako sa na mňa díva psím pohľadom.
"Prestaň!" okríkol som ju. "Vieš, že ti pri tom vždy vyjdem v ústrety!" Rýchlo som si zakryl tvár rukami a snažil sa nedívať.
"Viem, preto to robím," zasmiala sa a začala mi ruky sťahovať z tváre. Bolo to presne ako za starých čias.
"Nie, nevezmem ho. Briscoe, upokoj sa, dnes ti to nepomôže," povedal som rozhodne a popritom sa smial. Vyšvihol som sa z postele a Cheyenne otrávene nasledovala môj príklad.
"Fajn. Ale pozývaš." Akoby to nebolo samozrejmé, som gentleman, na to si už mohla zvyknúť. Pozrel som na ňu a ona si išla skrotiť vlasy.
"Dobre, len si pohni," zasmial som sa a pomalým krokom zišiel dole, kde v obývačke sedela Cheyennina mamka.
"Idete niekam?" zastavila ma s úsmevom.
"Áno, pozývam ju na zmrzlinu," opätoval som jej úsmev.
"Ako za starých čias?" opýtala sa so smiechom.
"Trafili ste to presne," zasmial som sa a postavil sa k dverám.
"Hurá!" vyhŕkol som, keď Chey zbehla zo schodov.
"Ale veď som tam nebola až tak dlho," zvraštila obočie.
"Nie, len som myslel, že ošediviem. To keď toto budeš robiť aj Zaynovi, tak sa zošalie."
"Keď čo?!" No. Do. Prdele.
"Ale nič. Ideme?" snažil som sa zakryť menší - alebo väčší? - prešľap. Pozorne sa na mňa zadívala, no prikývla a vyrazili sme.

"Si si istá, že sa dostaneš naspäť?" smial som sa, keď sme odchádzali od cukrárne.
"Veľmi vtipné, Tomlinson," vyplazila mi jazyk. Išiel som sa na ňu vrhnúť, keď som zbadal chalanov.
"Nejdeme sa prejsť?" opýtal som sa nervózne a ťahal ju opačným smerom.
"Lou, kam ideš?" pýtala sa vystrašne.
"Ech, len tak tu," hovoril som zmätene.
"Koho si tam zbadal?" opýtala sa a vykukla za roh.
"Nikoho!" vybafol som a vtiahol ju naspäť do uličky, do ktorej sme medzi tým zašli.
"Zlato, dúfam, že vieš, kde sme, lebo inak sa nedostanem domov," zasmiala sa na oko uvoľnene, no bola nervózna. Vedel som to.
"Ale iste," uškrnul som sa a vyšiel von, pretože som si bol istý, že chalani odišli.
Nemýlil som sa, nikde po nich nebolo ani stopy, tak som zamieril k najbližšej lavičke.
"Inak, Louis?" šepla po chvíli ticha Chey.
"Áno?"
"Potrebujem si nakúpiť veci do školy. Pôvodne som bola so- No, proste ty vieš. Lenže sme sa pohádali a ja nič nemáš. Tak som myslela, či nepôjdeš so mnou?" zatiahla to na konci do otázky. Uvoľnene som sa zasmial a bez otáľania súhlasil.

Cheyenne
"Tašku máme, zošity aj perá máme," vyratúvala som, zatiaľ čo sa na mňa Louis uškŕňal. "Zabudla som na niečo?" opýtala som sa podozrievavo. Prikývol, no nevravel nič. "Veď všetko mám. Čo mi chýba?" nechápala som, keď som opäť všetko prerátala.
"Preboha, bejbs! Čo sa s tebou porobilo?! Veď nemáš outfit!" zasmial sa a ťapol mi po čele. Ach, jasné, som s Louisom, že mi to hneď nenapadlo. Vždy bol posadnutý dobrým štýlom. No na druhú stranu, vždy som bola oblečená podľa najnovších trendov, teda pokiaľ som bývala v Londýne.
"Že mi to nenapadlo," zašomrala som a potláčala smiech.
"Tak na čo ešte čakáme?! Ideme nakupovááááááť!" skríkol Louis a už ho nebolo.
"Cheyenne! Kde trčíš?!" vrátil sa asi po pol minúte.
"Len, Lou. Vieš. Nane financie," zasmiala som sa pochmúrne.
"To nerieš, platím."
"To ani náhodou!"
"Neprotestuj," povedal jednoducho a ťahal ma do najbližšieho obchodu.
 Po asi dvoch hodinách som mala na pondelok kompletný outfit. Od modrých Conversiek, cez bielo-modré šaty až po doplnky a tašku v rovnakej farbe, akej boli topánky.

"Už si šťastný?" opýtala som sa a celá zmorená padla na lavičku neďaleko centra.
"Skoro," uškrnul sa. Zamračila som sa a pripravovala si reč, ako ho odmietnem, keď ma bude chcieť zatiahnuť naspäť do obchodov.
"Úsmev!" skríkol, hodil sa vedľa mňa a zamieril na nás foľákom. Automaticky som sa usmiala a Louis to cvakol.
"Trochu života, dievčá," zašomral. "A znova!" Tak sme celý postup zopakovali asi trikrát, až kým nebol spokojný s výslednou fotkou.
"Čo teraz?"
"Ty sa pýtaš, čo teraz?" pozrel na mňa nechápavo. Prikývla som.
"Ideme k tebe a fotiť sa. Potrebuješ novú profilovku, tým som si istý, a mne to tiež nebude na škodu."
"No, to hej," priznala som.
"Vyrážame!" zahučal ako vláčik a vybral sa smerom k môjmu domu. Nechápala som, ako sa zorientoval, no predsa len, je to Louis, pri ňom ma už takmer nič neprekvapí... 

2 komentáre:

  1. Krásna časť :D milujem túto poviedku

    Tvoja Katka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem krásne :)
      btw, gratulujem k 500. komentu ;D

      Odstrániť