nedeľa, 17. júna 2012

Another world 32

Na začiatok. Pozrite, aké krásne číselko označujúce počet zobrazení stránky som stihla :3
Ďalej. Pripomínam, že zajtra ani v utorok časť nebude, keďže idem na školský výlet do Poľska :))
inak, táto časť je nenormálne odveci :D:D:D a kratšia, ale nestíhala som moc :((
toť vsio čo som mala na srdci :) 

Cheyenne
Keď Louis odišiel, pomohla som mamke s riadom a pomaly vyšla do izby.
Vyzliekla som si šaty a hodila na seba obyčajné rozťahané tričko, ktoré mi pripomínalo Tokio. Dostala som ho od Hoshi a Kohany na 16. narodeniny. Páni, to vtedy bola žúrka. Škoda, že tam nemohol byť aj Louis a Zayn. To by to len roztočili, usmiala som sa v duchu a hodila sa na posteľ. Zazdalo sa mi to, alebo vankúš bol vážne cítiť Zaynovym parfémom? Asi mám už halucinácie, ako veľmi mi chýba. Ale čo už, zrejme to muselo prísť. Ako vravievala babička: "Ak by ste si boli súdení, tak by to vyšlo."
Spod postele som po chvíli vytiahla laptop a preniesla tam všetky fotky z foťáku. Dobre som sa pri tom nasmiala, hlavne pri spoločných fotkách. Tiež sa musí nechať, že Louis fotí tak neskutočne, že dokonca aj ja, škreta roka, na nich vyzerám celkom dobre. Zopár tých krajších som vybrala a zavesila ich na facebook. Najbližšie, keď Lou príde, musím sa ho opýtať na meno, aby si ich pozrel aj on.
Neskôr som si pustila akýsi film, no už si ani nespomínam na názov, nie to ešte dej, také to bolo nudné. Asi po pol hodine sa mi pri imaginárnom Zaynovi podarilo zaspať...

Summer has come and passed.. The innocent can never last..
Pomaly som otvorila oči za sprievodu zvukov gitary. Do riti, pondelok, nová škola!
V okamihu som vyskočila z postele a utekala do kúpeľne, kde som sa umyla, namaľovala a bežala naspäť do izby, aby som si mohla obliecť tie perfektné šaty od Louisa.
Ako maratónec som zbehla dole do kuchyne, zhltla raňajky a šprintovala do školy, ktorú som si už stihla aspoň zvonku ako tak obzrieť.
Tak, a sme tu, pomyslela som si, keď som kráčala po plnej chodbe smerom k riaditeľni.
Dobre, Cheyenne, hlboký nádych, zvládneš to,  pomyslela som si a vošla do riaditeľne. Samozrejme som nezabudla na spôsoby a pred vstupom do miestnosti som zaklopala.
"Dobrý deň," pozdravila som a nenápadne sa obzerala všade navôkol.
"Och, slečna Briscoe, ak sa nemýlim?" privítal ma postarší muž v obleku. Len som prikývla a sadla si na ponúkanú stoličku.
"Vítam vás na našej škole, slečna," usmial sa na mňa milo. "Tu máte plán školy a váš rozvrh. Váš prvý dnešný učiteľ je pán Fiset, bude vás vyučovať angličtinu. Už vás iste očakáva, taktiež ako zvyšok učiteľského zboru. Takže, ešte raz vám prajem veľa šťastia a snáď sa vám tu bude páčiť. A ozaj, ak by ste niečo potrebovali, slečna Briscoe, pokojne sa obráťte na mňa, som vám k dispozícii," usmial sa na mňa milo a s podávanými papiermi ma vyprevadil zo svojej kancelárie.
Chvíľu som blúdila po škole až som konečne našla to, čo som hľadala.
Trieda číslo 54. Zhlboka som sa nadýchla, opatrne zaklopala a vošla dovnútra...

2 komentáre:

  1. je to perfektné ! nechápem, ako som bez tvojich príbehov mohla tak dlho vydržať ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Perfektné aj keď krátke :D -Peťa-

    OdpovedaťOdstrániť