Another world 37

Neviem, čím to je, no z Niallovho pohľadu sa mi píše tak perfektne :D je to až neskutočné, ako rada píšem veci z jeho uhla :D jujky :D preto ho asi milujem :D my little cutie leprechaun ♥♥
A nehnevajte sa, že je zase taká krátka, ale dnes som ešte chcela rýchlo jednu napísať a potrebovala som ten môj milovaný napínavý koniec :3 :D  

Niall
"Čautééé, sme domáá!!" skríkol som na celý dom a Doniya na mňa škaredo pozrela. Len som sa zasmial a pobozkal ju na líce.
"Nevraveli ste, že ostávate so Zaynom?" opýtal sa prekvapený Liam, ktorý sa zijavil na chodbe.
"Vraveli, ale poslal nás domov spať."
"Doniya, zlatíčko, zabrali sme si s Harrym a Liamom hosťovské izby, dobre?" pribehol k nám Louis s úsmevom na tvári.
"Veď ako inak, rodičia sa vrátia až zajtra ráno, keď budete odchádzať, takže pohoda."
"A ehm, kde budem spať ja?" opýtal som sa neisto.
"So mnou, ty hlupáčik. Či chceš byť na gauči?"
"Nie, nie, nie. S tebou," usmial som sa a pritiahol si ju za pás bližšie k sebe.
"Chcete niečo jesť?" pribehol Harry  do obývačky, kde sme sa medzi tým presunuli. Ako odpoveď mi zaškvŕkalo v bruchu a všetci sa rozosmiali, len mne do smiechu nebolo.
"Uvaril som špagety, však si dáte?" opýtal sa Harry.
"Jasné," zasmiala sa Doniya a dvihla ma, aby sme došli do kuchyne, kde sme usadili za stôl.
   "Tak ako vám chutí?" pýtal sa netrpezlio Curly Head, keď sme zjedli prvé sústo.
"Je to výborné, Harry," pochválila ho Doniya, "vlastne ako vždy." Harry sa len hrdo pobúchal po hrudi a na môj názor sa nepýtal. Veď aj načo. Vždy mu poviem to isté: 'Jedlo ako jedlo.'

"Dobre, banda, ja si idem ľahnúť, dnešok bol vyčerpávajúci," oznámil Liam, keď sme si sadli do obývačky.
"My si tiež ideme ľahnúť," povedal Louis a zodvihol Harryho z gauča. "Viete, ešte máme niečo na práci," usmial sa nezbedne.
"Dobrú noc," povedali sme s Doniyou zborovo.
"A nech vás blšky štípu celú noc!" zakričal ešte zo schodov Louis a ostalo ticho.
"Čo teraz?" šepol som a pritiahol si Doniyu do lona.
"Čo by s rád?" usmiala sa na mňa drzo.
"Hmm. Teba," zasmial som sa a pobozkal ju.
"N-nie," šepla a odtiahla sa odo mňa. Ja som si ju však pritiahol naspäť.
"Dobre. Ale držať ťa môžem, či ani to nie?"
"Môžeš," uškrnula sa a jemne ma pobozkala na líce a dodala mi pocit, že jej na mne záleží.
"Nechceš si ísť ľahnúť?" opýtal som sa po chvíli. "Predsa, ako povedal Liam, dnešok bol vyčerpávajúci."
"Máš pravdu. Vstávame, blondie," zasmiala sa, vyšvihla sa na nohy a ja som jej príklad nasledoval, no s tým rozdielom, že som si ju zobral do náruče a vyniesol do izby. Videl som na nej, že ledva drží otvorené oči, tak som ju len uložil do postele, vyzliekol jej rifle a tričko a prikryl ju dekou. Seba som vyzliekol tiež a vliezol si k nej pod deku.
"Ľúbim ťa," šepol som a pevne ju objal.
"Aj ja teba. Dobrú noc," šepla späť a privinula sa ku mne. 

Keď som sa ráno zobudil, Doniya ešte spala. Zadíval som sa na hodinky a zistil, že je len šesť hodín, no za hodinu nám každopádne treba vstávať, tak som sa opatrne postavil z postele a smeroval dole do kuchyne, kde už sedel Liam.
"'bré," pozdravil som a nalial čaj do dvoch šálok - jeden pre mňa a jeden pre Doniyu.
"Dobré. Za pol hoďku tu je Zayn," šepol a pozrel sa na dno svojej šálky, v ktorej mal nepochybne silnú kávu, akú zvykne piť len vo veľmi stresových situáciach.
"Idem zobudiť aj ostatných?"
"Nie, ešte ich nechaj." Sadol som si vedľa neho, keď dole zbehli Louis s Harrym.
"RÁNKO!!" skríkol Louis a zobral šálku, v ktorej bol čaj pre Doniyu.
"HEJ! To je Doniyin čaj!"
"Prepáč," dvihol ruky v obrannom geste a položil šálku naspäť. V tom zazvonil zvonček.
"Zayn," šepli sme všetci naraz a utekali otvoriť. A naozaj. Vo dverách stál náš zlý chlapec s úsmevom na perách.
"Čaute," usmial sa na nás a v tom všetkých zarazila moja reakcia, dokonca aj mňa samého.
Podišiel som k nemu a...