nedeľa, 2. decembra 2012

Dosky, ktoré znamenajú svet

Okey, takže Stephanie sa prekonala a prichádza s oficiálne prvou jednodielovkou :D 
ten koniec je trochu slabší, viem. :D ale myslím, že to mohlo byť aj horšie. :D
P.S.: Laura, asi to nevieš, ale za túto poviedku môžeš ty. :3
P.P.S.: Chcem to venovať každému, kto mi s ňou pomáhal. :) Či už som jeho nápad použila alebo nie :)
Enjoy :3

"Ale ja vás milujem!"
"Nie sú to príliš silné slová, pane?"
"Možno sú, no nie je na svete fráza, ktorá by lepšie vystihla moje pocity k vám!"
"To si myslíte len vy. Veď ma ani nepoznáte!" skríkla.
"Že vás nepoznám? Viem o vás všetko, drahá!" kričal som a začal sa k nej približovať.
"Klamete! Odíďte, nechcem vás vidieť," odsekla a otočila sa ku mne chrbtom.
"Sama neveríte vlastným slovám. Priznajte si to! Milujete ma tak ako ja vás," teraz som už naliehavo šepkal.
"Nie. Nemilujem vás, pane. Odíďte," šepla, hrdo dvihla hlavu a odkráčala preč.
"Bravó!" rozoznel sa potlesk jedného páru rúk. "Iris, Liam, boli ste perfektní! Vedel som, čo robím, keď som vybral vás dvoch," pokýval uznanlivo hlavou pán Colcord.
"Vďaka, pane," odvetili sme s Iris naraz a zazubili sa na seba.
"Ja ďakujem vám! Ak to takto zahráte aj na premiére..." rozplýval sa pán Colcord naďalej a pomaly vychádzal zo sály.
"No, myslím, že takto dobre sa nám to ešte nepodarilo," zasmiala sa Iris a pomaly schádzala z javiska so mnou v pätách.
"Jednoznačne!" pritakal som so smiechom.
"Tak sa maj, Liam. Vidíme sa zajtra," usmiala sa, rýchlo ma objala, pričom nezabudla na svoj typický bozk na líce a odcupkala do šatne.
"Zajtra," šepol som za ňou a dlaň si priložil na miesto, kde ešte pred malou chvíľou spočívali jej jemné pery. Ach, čo by som dal za to môcť ju pobozkať, pomyslel som si a pomalým krokom sa vybral opačným smerom ako Iris, ktorá mi za ten rok a niečo čo sa poznáme prirástla k srdcu...

***

"Odíďte," šepla Iris a odkráčala preč.
"Skvelé," pokýval uznanlivo hlavou Colcord. "Mám pre vás ďalšiu scénu. Nie je síce do tejto hry, čo je z jednej strany dobré, no nie som si celkom istý, či s tým budete súhlasiť," hovoril opatrne.
"O akú scénu sa jedná?" opýtala sa Iris.
"Pokiaľ nebudem musieť byť nahý, tak zvládnem všetko," pokúsil som sa o žart na uvoľnenie zrazu napätej situácie. Iris môj vtip vyčaril na tvári úsmev, ktorý som tak veľmi zbožňoval, no pán Colcord sa netváril až tak nadšene. "Nebudem musieť byť nahý, však nie?" opýtal som sa preľaknuto.
"Nie, preboha, Liam, nie," zasmial sa konečne. "Len- Ach, načo to hovoriť, prečítajte si scénár," pokrútil hlavou a obom nám podal zopár hárkov papiera. V rýchlosti som text preletel očami nezaujímajúc sa o jeho pointu, no moju pozornosť zaujalo malé, nevinné slovíčko na samom konci strany. Pobozkať slečnu Evelyn, stálo tam.
"Vážne?" vyriekla neveriacky Iris. Hádam, že došla k rovnakému zisteniu ako ja. Pán Colcord iba ticho prikývol a prebehoval pohľadom medzi mnou a Iris. "Nuž," povzdychla si napokon, "mne to problém robiť nebude. Myslím."
"Ja som s tým tiež v pohode," dodal som rýchlo a snažil sa pri tom nevyznieť ako nejaká pobláznená pubertiačka.
"Naozaj?" potešil sa pán Colcord a div nezačal tancovať od radosti. S Iris sme sa na seba uškrnuli a synchronizovane prikývli. "Bože, Iris, Liam, ani neviem, ako sa vám za to odvďačím!" tešil sa pán Colcord ďalej a posúval nás na javisko. "Teraz sa vykašleme na pôvodnú scénu a prejdeme si túto novú, čo vy na to?" Obaja sme nezaujato pokrčili plecami a postavili sa oproti sebe.
"Toto bude sranda," zamrmlala Iris, no nebol som si istý, či som to mal počuť.
"Takže, Liam, ty ako lord Shiel miluješ komornú Evelyn, ktorá slúži tvojej mame a keďže si ešte relatívne mladý, nechápeš, že vzťahy medzi šľachtou a poddanými nemôžu byť skutočnosťou. A tebe, Iris, mladý lord tiež nie je ľahostajný, no na rozdiel od neho vieš, že nemôžte byť spolu."
"Takže typická šejkspírovka?" pokývala hlavou Iris.
"Až na to, že to nenapísal Shakespeare. No máš pravdu, je to také niečo," zasmial sa pán Colcord. "Idete teda do toho?"
"Jasné," usmiali sme sa naraz a zadívali sa jeden druhému do očí. Ako som len miloval jej zelené oči, v ktorých sa vždy, keď stála na javisku, objavili iskričky nadšenia.
"Liam, začínaš," prikázal pán Colcord a usadil sa do hľadiska.
"Eh, okay. Takže... Slečna Evelyn, môžem s vami hovoriť?"
"Ale iste, pane."
"Prosím vás, neoslovujte ma pane- Máme už aj hrať alebo len kecať?" zarazil som sa uprostred repliky.
"Môžte hrať," povedal pán Colcord a z tváre mu neschádzal úsmev.
"Fajn... Prosím vás, neoslovujte ma pane," zasmial som sa ponuro a chytil Iris za ruku.
"Inak to nejde," pošepla a ruku si z môjho zovretia vytrhla.
"To neverím. Musí byť spôsob!" zavrčal som, opäť ju chytil za ruku a tentoraz už preplietol naše prsty. Zadíval som sa jej do očí, v ktorých sa stále skveli tie nadšené iskričky.
"Ale nie je," povzdychla si a sklopila pohľad.
"Slečna Evelyn," zašepkal som a druhou rukou, v ktorej som držal papiere, som jej nadvihol hlavu, aby sa mi dívala do očí. Takmer som zabudol pokračovať, keď som sa znova stratil v jej sýtozelených očiach. Bože, je taká nádherná, pomyslel som si, no ihneď sa vrátil na zem. "Slečna Evelyn," zopakoval som a rýchlo sa zadíval do papierov, aby som mohol pokračovať. "Viem, že vám nie som ľahostajný! Tak nechajte svojim pocitom voľný priebeh-"
"Nemôžem... Vy to nechápete, pane! Som vaša slúžka, nemôžem vás milovať!"
"Ale láske predsa nerozkážete, Evelyn!"
"Je mi to ľúto, Vincent," šepla, vytrhla sa z môjho zovretia a rýchlym krokom kráčala preč.
"Evelyn! Počkajte!" skríkol som a rozbehol sa za ňou. Zarazene sa na mňa zadívala a ja som ju rýchlo chytil za obe ruky a chystal sa ju pobozkať, tak ako to bolo napísané v scenári. No to by tu nesmel byť pán Colcord, ktorý bol opäť na nohách a jeho ruky znova tlieskali.
"Mládež, ja nemám slov! Boli ste úchvatní! Už vidím, ako sa na Brodwayi skveje obrovský transparent – Liam Payne & Iris Terziová už dnes večer!" zasmial sa pán Concor a my sme len ticho poďakovali. "Dobre, na dnes vás teda nechám ísť domov. Oddýchnite si a nezabudnite, že budúci týždeň hráme!" uškrnul sa a ladným krokom nás opustil.
"To bude prdel," vydýchla Iris šokovane, keď sa za Concorom zabuchli dvere.
"Tomu ver," uškrnul som sa a sadol si na dosky, ktoré znamenali svet.
"Liam?" šepla po chvíli a posadila sa vedľa mňa.
"Áno?"
"Ja viem, znie to divne, ale... Nemyslíš, že by sme mali ten bozk natrénovať? Nechcem vyznieť hlúpo, no bol by to môj prvý naozajstný bozk a chápeš-"
"Jasné," zasmial som sa a chytil ju za ruku.
"Vďaka," usmiala sa, vtisla mi bozk na líce a odcupitala preč.
"Iris!" skríkol som za ňou.
"Počúvam," počul som ju povedať a vzápätí som videl, ako na mňa čaká pri schodoch na javisko.
"Kedy chceš začať s tréningom?" opýtal som sa ticho, keď som stál pri nej.
"Čím skôr," pošepkala a hrýzla si do pery. V tom sa vo mne zozbierala všetka odvaha a rozhodol som sa urobiť to, na čo nemajú odvahu ani romantici vo všetkých slaďákoch. Nahol som sa k nej a nežne priložil svoje pery na tie jej. Na chvíľu sa zarazila a ja som čakal, kedy ma odstrčí, no nestalo sa tak. Pomaly, akoby sa zobúdzala mi ruky obmotala okolo krku a ja som sa pousmial.
"Myslím, že to pôjde," zašepkal som, keď som sa od nej odtiahol.
"A-asi áno," šepla a sklonila pohľad. Akoby sa hanbila...
"Iris," usmial som sa milo a chytil jej tvár do dlaní. "Nechcem byť nevychovaný, no čo by si povedala na to, ak by sme to bozkávanie cvičili častejšie?" navrhol som s úsmevom.
"Ako častejšie?" nechápala. S úškrnom som si povzdychol a opäť sa k nej naklonil, aby som ju jemne pobozkal.
"Častejšie, oficiálnejšie," pošepol som. "Iris, budeš moje dievča?" šepol som a díval sa do jej očí, v ktorých boli tie iskričky, aké má len na javisku.
"Myslíš to vážne?" chcela vedieť a jej dych mi ovanul tvár.
"Smrteľne vážne."
"Áno," šepla a pomaly pristúpila ešte bližšie ku mne, takže sa naše telá dotýkali.
"Iris. A Liam. Znie to dobre, nie?" pošepol som s úsmevom a opäť ju nežne pobozkal.
Toho dňa sme z javiska odchádzali ako pár a tak je tomu do dnes... 

9 komentárov:

  1. Ach Štepi, je to úžasné :3
    Také sladké a dokonalé :) proste mega :)))
    Inak tou Laurou si myslela mňa? :D som tu jediná Laura? :D aj teda myslíš mňa, ako za to môžem? :D
    Ale vážne je to skvelé ;) sakra ja zase neviem, čo viac napísať :D keď ty tak úžasne píšeš tak sa ani nečudujem :D
    Teším sa na ďalšiu jednodielovku :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :))
      áno, ty si tá Laura :D ech.. :D no.. :D tá poviedka mi napadla, keď som čítala tvoju časť, takže preto ty :D
      nepreháňaj, budem sa červenať ^.^

      Odstrániť
  2. Na tento blog som narazila náhodou a tvoje poviedky sa mi doooosť páčia. A to ani nepočúvam One direction!
    Tiež rada píšem aj čítam a som celkom náročný čitateľ, no toto sa mi naozaj páči! Keď ma niečo raz rozosmeje, že padám z mojej rozheganej stoličky a v inej pasáži od napätia ani nedýcham, tak viem, že je príbeh kvalitný.
    Držím palce, aby ti to aj naďalej takto išlo!
    Dúfam, že som ťa svojím komentom neunavila :D
    P.S.: I <3 Greyson

    "Nejaká" Peťa

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. fuu, ďakujem :))
      ani si nevieš predstaviť, ako veľmi si ma potešila :3
      P.S.: Nedá sa ho nemilovať <3

      Odstrániť
  3. Takže, Steph, je to skvelé ale to som vedela už vtedy, ako som si prečítala ten úryvok :3 I told you!
    Ale no, povedzme si narovinu, čítali sme už od teba niečo zlé? Nie. Takže vidíš :D ;)
    Budem sa opakovať a poviem ti, že je to šumné (snáď som to použila v správnej vete a správnej forme :D) a veľmi sa mi to páči :) Počkaj. Viac ako veľmi. Je to úplne úžasné! Fantasticky píšeš, Štepi, ty musíš byť nejaký robot, také je to dokonalé! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak ty si asi mala to šťastie, že si nečítala moje začiatky :D lebo z tých mi je na vracanie :D
      správna veta, správna forma! :D
      a zase preháňaš! :D ale ďakujem ^.^

      Odstrániť
    2. Však som čítala EAY a teraz som už začala od začiatku aj AW :D A obe sú skvelé, tak nekecaj! :D :3

      Odstrániť
  4. Ježkove oči, Štepi! To je úplne brilantné! (fakt som použila toto slovo? omg :D ) Je to úžasné, perfektné a všetky slová vystihujúce túto dokonalosť! Fakt, wau! Skláňam sa pred tebou, práve si mi do tela dodala dostatok cukru :3 Píš jednodielovky častejšie, prosím :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to fakt pekné... páči sa mi ten tvoj zmysel pre... originalitu situácie a miesta ;)

    OdpovedaťOdstrániť