streda, 9. januára 2013

The Day Before Yesterday 1

Dobre, takže dočkali ste sa.. :DD
Prvá časť nového príbeho woohoo :D
Rada by som počula/čítala váš názor, čo si o tom zatiaľ myslíte :)  
a ozaj, nezabudnite zanechať like na fejsbúkovej fanpage :) 


"Kurva, Lannah, toto si teraz poriešila!" vynadala som si nahlas, keď som si uvedomila, že som sa stratila. Bola som v Londýne druhý týždeň a už som stratená asi päťstýkrát. No zatiaľ sa vždy našiel niekto, kto porozumel mojej retardovanej angličtine a bol ochotný pomôcť mi vymotať sa z tohoto bludiska. Ale dnes som mala smolu, navôkol nebolo ani živej duše. Bol sychravý deň - ako som si stihla všimnúť, pre Londýn dosť bežný - no bol chladnejší než tie ostatné, čo som tu zažila.
"Super deň. Fakt úžasný. Snáď sa ti to podarí aj nabudúce," hovorila som si a sadla si na lavičku. Chvíľu si tu posedím a ak nikto nepôjde okolo... Dobre, tento scenár si nechám na neskôr, teraz sa idem modliť, nech ma niekto nájde.
S povzdychom som sa zvalila na najbližšiu voľnú lavičku a s krikom z nej hneď vyskočila. Lavička bola samozrejme celá mokrá. Teda teraz už nie, teraz bol mokrý môj zadok. Zrazu som začula vreskot a zbadala rútiaci sa dav, ktorý mieril mojim smerom. Prosím, prosím, nech tam bude nejaká dobrá duša čo mi pomôže nájsť cestu naspäť domov.
"Ahoj! Pomôž mi! Prosím! Rýchlo!" skríkol akýsi chalan a pevne ma objal, pričom si hlavu schoval na môj krk a rukou mi z pása odmotal mikinu a prehodil ju cez seba. Vtom sa dav privalil ku nám a ja som zistila, že to boli samé pubertiačky. Prebehli okolo nás s krikom, no bez väčšieho povšimnutia. Keď boli v bezpečnej vzdialenosti, chalan sa odo mňa odtiahol a ja som konečne mala tú česť zistiť, kto ma to vlastne objímal.
"Fuj! Ty si Harry Styles!" skríkla som a odskočila od neho.
"Aj ja ťa rád spoznávam," uškrnul sa a podal mi ruku. "Som Harry, ale to už vieš. A ty si?"
"Čo odo mňa chceš?" fľochla som po ňom pohľadom a odmietla mu podať ruku.
"Chcem vedieť tvoje meno."
"Lannah," odvrkla som a prehodila si svoje červené vlasy cez rameno.
"Pekné meno," usmial sa a obzrel si ma od hlavy po päty. Ak na mňa niečo skúsi, prisahám, že mu rozbijem hubu.
"Vďaka," zašomrala som a otočila sa na odchod, keď ma schmatol za ruku. "Daj. Tú. Svoju. Paprču. Preč," precedila som pomedzi zuby a vytrhla sa z jeho zovretia.
"Prepáč, prepáč," zamrmlal. "Len som myslel, či by som ťa nemohol pozvať na zmrzlinu, keď už si mi zachránila život," usmial sa na mňa tým svojim 'neodolateľným' úsmevom, ktorý u mňa vyvolával nutkanie vracať.
"Nie, vďaka. Čo keby si sa otočil a odpochodoval naspäť odkiaľ si prišiel?" navrhla som otrávene. Chcela som mať túto konverzáciu čím skôr za sebou, aby som sa mohla sústrediť na hľadanie- Počkať. Veď aj on mi môže pomôcť, nie? A dlží mi to. Neveriaco sa na mňa díval, zatiaľ čo mne sa na tvári s veľkou pravdepodobnosťou usadil maniacký úškrn. "Alebo predsa len je tu jedna vec," usmiala som sa zákerne a prižmúrila oči. On povytiahol obočie a hlavu nechápavo naklonil na stranu, čo by každému dievčaťu v mojom veku spôsobilo minimálne srdcový záchvat, no mnou to ani nepohlo.
"Počúvam," odvetil priškrtene. Ha! Som si istá, že si teraz myslí, že som despotický fanúšik a celé toto bolo len divadlo a ja ho znásilním niekde v kríčkoch. Aj keď na prvý pohľad sa zdalo, že by mu to až tak nevadilo.
"Pomôžeš mi nájsť cestu domov," odvetila som prosto a našpúlila pery.
"Fajn a kde bývaš?"
"Neviem," uškrnula som sa a v zápätí sa rozosmiala.
"Si magor, ženská," zašomral a podišiel ku mne bližšie.
"To mi hovorí ten, čo objíma neznáme 'ženské' len tak, bez varovania," zachechtala som sa a skúmavo sa na neho zahľadela. Priznávam, že na živo nebol taký odporný ako na fotkách. Bol ešte odpornejší a to jeho arogantné správanie mu na kráse nepridalo.
"Fajn, vyhrala si. Kde to teda bývaš?"
"Veď ti vravím, že neviem." To je fakt taký sprostý?
"Dobrý pokus o vtip, maličká," zasmial sa.
"Nevolaj. Ma. Maličká," opäť som precedila cez zuby, no tentoraz som k tomu pridala aj vražedný pohľad. No a čo, že meriam ledva meter šesťdesiat?! Jeho do toho veľké hovno.
"Prečo? Sedí ti to," prehodil posmešene.
"Poradím si aj bez teba, zbohom," odvrkla som a odkráčala preč.
"Hej! Lannah! Počkaj, stoj!" kričal a rozbehol sa za mnou.
"Čo ešte chceš?" osopila som sa na neho, keď ma znova chytil za zápästie.
"Odprevadím ťa domov," usmial sa nevinne a zaujal pozíciu vedľa mňa.
"Ale ja neviem, kde to je."
"Nájdeme to." Po tvári sa mu rozlial úsmev plný nádeje, pričom sa mu na lícach vytvorili malé jamky. Úprimne? Mala som chuť vyškriabať si oči. "Nejaký záchytný bod?" prelomil napokon ľadové ticho, ktoré medzi nami nastalo, zatiaľ čo sme si zízali do očí.
"Neďaleko je akési obchodné centrum," oznámila som sucho. Predpokladala som, že mi vymenuje všetky obchodné centrá, ktoré v Londýne sú, no mýlila som sa.
"Ešte niečo?"
"Starbucks," odvetila som spokojná sama so sebou, koľko záchytných bodov som mu poskytla. No to pánkovi nestačilo.
"Fakt si mi pomohla. A nevieš aspoň ako to obchodné centrum vyzerá?"
"Nie som si istá, či tam vôbec je," odpovedala som. Zrazu ma pochytili pochybnosti, či som to obchodné centrum fakt videla tam.
"Super. Fakt super."
"Ale neďaleko je akási ulica, ktorá sa volá ako postava z Adamsovcov!" odvetila som nadšene.
"To som nevidel," oznámil sucho.
"Ou."
"Vážne, Lannah. Super. Ako ti mám asi pomôcť nájsť to, keď ani sama netušíš kde to je?!" zvýšil hlas. Nemám rada, keď na mňa niekto kričí. Núti ma to myslieť si, že som menejcenná a chce sa mi plakať.
"Fajn. Kašli na to, poradím si aj bez teba," zavrčala som rýchlo a pobrala sa preč, zatiaľ čo som nechala voľný priechod slzám zúfalstva. Rýchlo som si ich však zotrela z líc, keď som za sebou opäť začula svoje meno.
"Lannah, počkaj, veď to nájd- Ty plačeš?" opýtal sa preľaknuto.
"Nie, moje oči sa potia," odpovedala som ironicky, no nevyšlo mi to, keďže sa mi uprostred vety zlomil hlas.
"Och, Lannah, srdiečko, neplač. Nájdeme to," utešoval ma a v okamihu som cítila, ako som v jeho objatí a čuduj sa svete, neodťahujem sa preč.
"Pre teba nie som srdiečko," zavrčala som, no z jeho objatia sa ani nepohla.
"Tak od teraz si," slabo sa zachechtal a upokojujúco ma hladil po chrbte. A mne to vôbec nevadilo. Aj keď to bol samotný Harry Styles, ktorého by som najradšej poslala do horúcich pekiel. "Ideme?" opýtal sa ticho po chvíli a odtiahol sa odo mňa, aby sa mi zadíval do tváre. Ja som však len pokrútila hlavou a tvár si pritúlila k jeho krku. Divným spôsobom ma to upokojovalo a cítila som sa v bezpečí. A to sa mi fakt nepáčilo.
"Je tam akási univerzita, Westminster tuším," prehodila som po chvíli ticho a odtiahla sa. Nedokázala som sa na neho pozrieť, tak som len skúmala špičky svojich rozbitých Conversiek a čakala čo povie.
"No vidíš," usmial sa, "to nájdeme ľavou zadnou. Neďaleko mám auto, tak ťa tam hodím." Iba som prikývla a nechala sa viesť. Toto je presne to, čo na sebe fakt nenávidím. Vždy keď sa rozplačem mám totálne dodrbanú náladu. A cítim sa ako totálny debil, že ma čosi zlomilo. "A už neplač, slzy ti nesvedčia," usmial sa na mňa a ako pravý gentleman mi otvoril dvere do svojho obrovského, nalešteného auta. Boháč, odfrkla som v duchu, no kdesi v hĺbke duše cítila, že to neskončí tak ako som plánovala...


P.S.: Nepripadá vám táto časť veľmi dlhá? Do komentárov sa prosím vyjadrite, či chcete časti takejto dĺžky alebo kratšie :) ďakujem :3 

14 komentárov:

  1. Fuuu, čo ti k tomu poviem? As len toľko, že je to úplne svetové.
    Seriously.
    Vážne sa mi to páči :)
    Je to geniálne.
    Svetové, úplne mega.
    Odteraz to milujem.
    Od prvej vety.
    Nie je to dlhé, je to tak akurát :)
    Strašne sa teším na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to ú-ž-a-s-n-é :3
    To som ti vravela už keď sme spolu volali a ty si mi to čítala, to vieš, že sa mi to hrozne páčilo :3
    A ako si mi hovorila "no lenže tu je aj dosť nadávok..." a ja "nevadí, čítaj..."
    "Kurva,..." :D :D :D musíš uznať, že to stálo za to :D
    Mimochodom, konečne! I just want to say thank you so much, not only to God but to Jesus!!! :D
    Veeeeľmo sa teším na ďalšiu :)
    P.S.: je to dzivé ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to bolo fakt super :DD ale tak som sa ešte asi nehanbila ako vtedy ;D dosť divné to bolo, musíš uznať :DD
      :DDDDDDDD
      ďakujem :3

      Odstrániť
  3. Je to super! :) Skvelý začiatok! :) Teším sa na pokračovanie :) A časti? Samozrejem že také aké su! Neskús dať kratšiu! :D Buď také aké su alebo môžu byť kľudne aj dlhšie ale kratšie ani náhododou :D A prečo je na Harryho taká zlá ? :( :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vďaka :)
      no ľem žeby vás neunudili vieš :DD
      lebo to má v povahe.. asi. :D

      Odstrániť
  4. Je to super totálne sa mi to páči a časti dávaj pekne čo najdlhšie !! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krááááásne, davaj het ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Štepi :O Je to úžasné, fakt :) Má to šťavu :D A časti sú vyhovujúco dlhé, môžu byť aj dlhšie :D
    Teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :3
      dlhšie už asi nezvládnem :DD

      Odstrániť
  7. Števka je to pecka!! Krásne, KONEČNE mám čo čítať do kelu :D

    -Baška

    OdpovedaťOdstrániť