sobota, 12. januára 2013

The Day Before Yesterday 4


Nejako som sa rozhupla s tými venovaniami... :D
Takže, túto časť venujem Em :) ďakujem za úžasné popoludnie (stále sa o tom nemienim hádať :D), čím skôr si to musíme zopakovať :3 


"Lannah! Lannah, otvor! LANNAH!" kričal ten známy hlas spoza dverí, na ktoré neprestajne trieskal.
"VEĎ IDEM!" zvrieskla som a roztorila dvere. Prečo ma vôbec neprekvapilo, kto tam stál? Aha, jasné, počula som hlas. "Čo zase chceš?"
"To čo včera. Pozývam ťa na raňajky. A tajne dúfam, že ma neodmietneš," usmial sa na mňa a snažil sa ma odzbrojiť jamkami v lícach. Opäť raz neúspešne.
"Keď sa nechám pozvať, dáš mi už pokoj?"
"Pravdepodobne," usmial sa sladko.
"Fajn," povzdychla som si napokon. "Sadni si na gauč a čakaj," prikázala som, zabuchla za ním vchodové dvere a odkráčala do spálne.
"Ty si už staručký, však? Ale panička ťa dobre kŕmi, bruško máš," počula som hlas z obývačky. On sa rozpráva s mojím kocúrom? A že ja som vadná. "Ako sa volá?" zakričal zrazu a ja som začula rozhorčené zamňaukanie.
"Neph," zasmiala som sa a- Počkať. Ja som sa čo? Zasmiala? Na Stylesovi? Asi mám horúčku.
"Ako si prišla na také meno?" opýtal sa a jeho hlas sa ozýval spoza môjho chrbta.
"Zmizni!" zvrieskla som a otočila sa. Stál mi však chrbtom. On sa fakt nedíval... "A neviem, bolo to dávno," odvetila som už trochu pokojnejšie. "Môžeš ísť do obývačky? Chcela by som sa prezliecť," zavrčala som napokon.
"Ach, jasné, prepáč," šepol a už ho nebolo. Bože, dnes je vo vzduchu akási divná atmosféra, pomyslela som si a súkala sa do čiernych obtiahnutých riflí.
"Kurva, zase som pribrala," zamrnčala som, rifle zo seba zvliekla a obliekla si druhé. Na tmavofialové tričko som si ešte navliekla červenú mikinu a priamo okolo Stylesa prekráčala do kúpeľne. Skonrolovala som svoje každodenné líčenie, ktoré som si včera nezmyla a celkom spokojná so svojim výzorom sa vrátila do obývačky.
"Ideme?" opýtal sa Harry s úsmevom a ja som s prikývnutím vykročila ku dverám.
"A kam pôjdeme?" spýtala som sa, keď sme vyšli z baráku.
"To je prekvapenie," žmurkol na mňa a opäť mi otvoril dvere do auta. S povzdychom som nastúpila a nechala sa viezť.

"McDonald?" zalapala som po dychu. Už som dosť tučná, McDonald mi fakt pomôže, zanadávala som v duchu, no nasledovala Harryho.
"Áno, je to zapadnuté miesto, nikto nás nebude otravovať."
"Hovor za seba," zamrmlala som.
"Prepáč, vravela si niečo?"
"Nie," usmiala som sa falošne a zadívala sa na raňajkovú ponuku.
"Tak, čo si dáš?" opýtal sa, samozrejme s úsmevom, a skenoval ma pohľadom.
"Poraď mi."
"Čokoládový muffin a jahodový milkshake? Ja si to dávam vždy," pousmial sa.
"Nech."
"Tak to idem vziať, nie že mi zdrhneš," zasmial sa a už ho nebolo.
"To fakt nehrozí," zašomrala som, keď bol dosť ďaleko. No ani som sa nenazdala a bol späť. To tam nemohol ostať dlhšie?
"Dobrú chuť. Snáď ti bude chutiť," usmial sa a sám sa pustil do jedla. No čo som mala robiť? Vyzeralo to tak chutne a ja som bola taká hladná... Tak som sa do toho pustila a do desiatich minút sme mali obaja prázdne tácky.

"Ďakujem za raňajky," pošepla som stojac vo dverách svojho bytu.
"Bolo mi potešením," pousmial sa. Chvíľu sa na mňa díval a potom urobil to, čoho som sa tak strašne bála. Nahol sa a... chcel ma objať!
"Nie tak rýchlo, Styles!" vybafla som a odtiahla sa čo najďalej.
"Tak som to aspoň skúsil," zasmial sa, naposledy mi zamával a znova ho nebolo. Ako to ten chlapec robí, že v sekunde zmizne? Alebo len ja som spomalená. To je pravdepodobnejšie.

Ďalšie dni prebiehali na moje potešenie úplne normálne. Nikde žiadny Styles, žiadne sny, v ktorých by sa vyskytoval a ja som si veselo pobehovala po Londýne zháňajúc prácu. Teda veselo ako veselo. V žiadnom kvetinárstve nepotrebovali novú aranžérku. Keď však jedného dňa...
Kráčala som si okolo London Aye popiskujúc si poslednú pecku od Avanged Sevenfold, ktorú som počúvala a nechtiac som vrazila do nejakej panej.
"Bože, prepáčte!" skríkla som a začala zbierať papiere, ktoré som jej nedopatrením vybila z rúk. Mojej pozornosti však neuniklo, že tam má chybu. "Ehm, viem, že ma do toho fakt naozaj nič nie je, no tu máte chybu," povedala som nesmelo a podávala jej papiere.
"Áno? A kde?" opýtala sa namosúrene.
"No, na obrázku máte zakreslené orchidey a napísané hyacinty, ktoré však nie sú nakreslené nikde."
"A vidíte. To som si ani nevšimla. Nedá mi však neopýtať sa – odkiaľ to viete?"
"Mám na to školu," usmiala som sa.
"Akú a kde, preboha?"
"Stredná škola kvetinárstva a aranžérstva v Holandsku," odpovedala som hrdo.
"Naozaj?"
"Áno, slečna," prikývla som.
"A nechcete pracovať u nás? Vlastním sieť kvetinárstiev a svadobný salón, v ktorom mi práve podala výpoveď jedna aranžérka."
"Mohla by som?" opýtala som sa šokovane.
"Samozrejme, srdiečko," usmiala sa spokojne, no jedna vec ma zarazila. Čo majú Briti s tým srdiečkom?! A čo som nechcela – v hlave sa mi opäť vynoril obraz Stylesa a nevedomky som sa usmiala. "Tu máte moju vizitku, zajtra mi zavolajte a dohodneme sa," usmiala sa na mňa a skôr ako som stihla poďakovať, zmizla. Tí Briti sú fakt divný. Alebo ty si fakt taká spomalená, preblesklo mi mysľou. V duchu som sa zasmiala a so širokým úsmevom sa vybrala domov.

Na ďalší deň som tej dáme zavolala a ona skutočne vlastnila sieť kvetinárstiev.
"Takže zajtra môžte prísť na pohovor?" opýtala sa napokon.
"Áno," odvetila som a takmer sa zošalela od šťastia.
"Tak sa vidíme. Dovidenia," povedala ešte a zložila.
"NEPH! Tvoja panička bude mať prácu a ty budeš dostávať lepšie žrádlo!" skríkla som nadšene a môjho úbohého staručkého kocúra schytila do náruče. On len šťastne zamňaukal, poškriabal mi ruku a vyskočil na zem. Magor. "Aj tak ťa ľúbim, ty starec!" zakričala som za ním a tancujúc sa vybrala dať si dlhý kúpeľ, aby som sa pripravila na zajtra a urobila čo najlepší dojem.

"Dobrý deň, slečna Alpers," usmiala sa na mňa slečna Davisonová milo.
"Dobrý deň," pozdravila som taktiež s úsmevom a sadla si do kresla. Na moje prekvapenie som pohovor robila v útulí kaviarne neďaleko hlavného sídla tej siete kvetinárstiev.
"Mám na vás len pár základných otázok, ide mi totiž hlavne o vašu zručnosť," oznámila s vážnou tvárou a aj mne poklesol úsmev. Iba som prikývla a čakala. "Takže, aj keď som sa to už pýtala, kde ste študovali?"
"Na strednej škole kvetinárstva a aranžérstva. V Holandsku."
"Dobre. A koľko máte rokov?"
"18."
"V poriadku. Ako dlho žijete v Londýne?"
"Asi mesiac," odpovedala som úprimne, pričom som si spomenula na všetky tie prípady, ako som sa stratila.
"Takže rozvážať asi nebudete," zasmiala sa, no ihneď sa zatvárila vážne. "Ako počujem, ani vaša angličina nie je dokonalá, takže nemôžte prijímať ani objednávky... Tak teda poďte so mnou, predvediete sa a uvidíme čo s vami," usmiala sa napokon. Úsmev som jej so všetkou radosťou opätovala a vybrala sa za ňou, do taja londýnskych ulíc, ktoré pre mňa boli stále španielskou dedinou.  


P.S.: kto mi do zajtra do 20:00 tuto položí najbláznivejšiu otázku, tomu venujem ďalšiu časť :3

8 komentárov:

  1. to je tak skvelé :D nemám na to slov, vážne ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vieš o tom, ze tvoj blogg úplne najviac milujem? :3 dokonalé to je <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Alebo len ja som spomalená. To je pravdepodobnejšie. :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
    Čo majú Briti s tým srdiečkom?! Čo máš proti srdiečkam?! :DD Hoci ja radšej sweetie :D :3
    Nijééééééééé, vobec to nevyzerá že sa doňho buchla.. voobec..:D
    To je ale že riadna náhoda zraziť sa len tak s pani ktorá vlastní kvetinárstva?! :D Plus som zvedavá čo bude robiť, keď ani hovoriť ani šoférovať.:DD
    Tie reňajky by mi chutiliiiiiiiii, na 100%.. SOM LAČNA! :D :(
    Čo by som dala za takéto obletovanie Stylesom.
    LY!
    -Ur own chroch :3 <3 :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja nemám nič proti srdiečkam -.- :DDDDDDDd
      fakt máš pocit,že sa doňho buchla? -.-"
      hej ňe :DD ale veď ona tam nešla kvôli šoférovaniu a bla bla :D
      vezmi si jesť -.- :D
      tak tak ... ani Styles by to nemusel byť!
      ILY :3

      Odstrániť
  4. Čo majú Briti s tým srdiečkom? :DDDDDDDDDd Inak, to je fakt. Aj mňa by to zaujímalo :D Ale mne sa "srdiečko" páči! Je to také sladké :D :3
    Ejha, už sa tam začína niečo rysovať, no to som zvedavá :D A nie, jej sa vôbec nepáči, ale že vôbec! :D
    Ale Harold je zlatý :3 Ako dobiedza, to sa mi páči! Tak to má byť! :D No som fakt zvedavá, čo si vymyslela s tou prácou a ako to bude ďalej so Stylesom :D
    Ozaj, vieš o tom, že sa mi to brutálne páči? A že je to bohovsky napísané? A že je to šumné? Tak teraz už áno ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale veď aj mne sa to páči! :D
      nič sa tam nerýsuje :( fakt, vôbec nič! :D
      Harold je ňuňo :3 nevymyslela som ... :D
      ďakujem :))

      Odstrániť