nedeľa, 13. januára 2013

The Day Before Yesterday 5

Takže, venovanie získava.... turururuuu... anonym s otázkou, ktorá špiónka som chcela byť ;DD vhľadom na to, že si anonym, tak ťa neoslovím menom, no uži si časť a prípadne sa ozvi v komente :3 


Ak by som mala nasledujúci týždeň popísať jedným slovom, určite by som zvažovala medzi výrazmi ako 'poučný' a 'zaujímavý'. Alebo ešte 'zábavný'. Pretože zábavný bol, aj keď zase nie natoľko, aby som to dané slovo použila na jeho opis.

Sedela som na svojom rozheganom gauči s kelímkom zmrzliny na kolenách a dívala sa na akúsi sentimentálnu romantiku, z ktorej mi však bolo skôr na grc. Nesmiem zabudnúť na fakt, že moje úžasné čierne orámovanie očí som mala roztečené po celých lícach. Čert ber slzy. No a keď som bola v takomto stave, po dlhej dobe sa opäť rozoznel zvonček pri mojich dverách. Chcela som to zahrať na prázdny byt, no dotyčný neprestával zvoniť, takže som sa so všetkou neochotou sveta zdvihla zo svojho vysedeného miestečka na gauči a došuchtala sa k dverám. Tempom, ktoré by ani korytnačka nezávidela, som otvorila nie veľmi prívetivo vyzerajúce dvere a za nimi čakala čokoľvek. Teda okrem toho, čo tam bolo naozaj.
"Čo tu chceš?" zavrčala som.
"Dávno som ťa nevidel, tak mi napadlo, že by som za tebou zašiel," usmial sa na mňa a opäť dal priestor svojím jamkám v lícach. Jamkách, ktoré mi za tie týždne celkom chýbali, aj keď som si to nechcela priznať. "Nepozveš ma ďalej?" opýtal sa netrpezlivo. Zvážila som stav bytu, stav mňa samej a to, či ho vôbec chcem pri sebe. Napokon som sa rozhodla a poodchýlila dvere. Znova ma obdaroval svojim úsmevom a kráčal priamo ku gauču, na ktorom bol poloprázdny zmrzlinový kelímok. Alebo skôr kýbel.
"Dám ti niečo?" opýtala som sa ticho a zamierila do kuchyne.
"Nie, vďaka," odvetil a obzeral sa navôkol. "Si akási iná," poznamenal po chvíli ticha.
"Nemám orámované oči," objasnila som mu a on chápavo prikývol.
"A ozaj. Kde je Neph?" A to bola posledná kvapka.
"Ja... On... No... Včera zomrel," pošepkala som a asi stý raz za ten deň prepadla histerickému plaču.
"To ma mrzí," šepol a pevne ma objal. Rozplakala som sa ešte viac a nechala sa od neho tíšiť. Potrebovala som ho viac ako soľ. Aj keď som si to nechcela priznať.

Harry's POV
"Ja... On... No... Včera zomrel," pošepla a rozplakala sa. Fakt mám pocit, že vždy akosi prinášam slzy.
"To ma mrzí," šepol som po chvíli a privinul ju k sebe. Začal som jej dlaňou prechádzať po chrbte, na čo sa rozvzlykala ešte viac. Opatrne som jej vtisol nežný bozk do vlasov a hojdavým krokom s ňou v náručí prešiel ku gauču, na ktorý som sa posadil. Pomaly som ju posunul, takže sedela v mojom lone, zatiaľ čo ma rukami pevne objímala okolo krku a tvár mala zaborenú v mojej hrudi. A takto to malo byť. Bolo to také... správne. Akoby bola stvorená presne pre mňa. Áno, znie to divne a sentimentálne, no tak som sa v tej chvíli cítil.
Po chvíli sa jej vzlyky utíšili a ja som si všimol, že zaspala. Neubránil som sa úsmevu a pery nežne priložil na jej čelo. Potom som ju opatrne vzal do náruče a položil na posteľ. Ak mám byť úprimný, bál som sa nechať ju tam samú, tak som si z nohavíc vyvliekol opasok (nepozerajte na to nijak zvrátene, vy perverzáčky! Tlačil ma, to je všetko.), vyzliekol sako a ľahol si vedľa nej. Zo sna sa pomrvila a pritúlila sa ku mne. To mi na tvár znova privolalo úsmev, tak som ju objal a pritisol ešte bližšie k sebe. Po chvíli si jednu nohu prehodila cez môj pás, tak som ju spokojne pobozkal na líce a pozorne sa na ňu zadíval. Bola taká nežná, zraniteľná a ja som vedel, že to, ako sa ku mne predtým správala, bola len a len maska. Moje pery sa opäť roztiahli do širokého úsmevu a ani nie po pár minútach som sa aj ja ocitol v ríši snov.

Lannah's POV

Slnečné lúče sa mi začali predierať cez viečka, tak som zamrnčala a trochu sa pomrvila, pričom som zistila, že ma niekto objíma. S hrôzou som okamžite otvorila oči a skoro umrela, keď som videla, že mám okolo pása obmotané ruky patriace Harrymu. Chcela som vyskočiť preč, kričať, kopať, škriabať a neviem čo všetko, keď môj pohľad zablúdil na jeho tvár. Pery mal roztiahnuté do jemného úsmevu, viečka pevne zavreté a jeho kučierky trčali do všetkých strán. Hrudník sa mu pokojne dvíhal pri tom, ako ticho dýchal a niečo na ňom ho robilo príťažlivým, pokojným a hodným milovania. Až keď sa zavrtel a čosi nespokojne zamrmlal som si uvedomila, že som sa odtiahla. Ticho som sa zasmiala a pohľad opäť upriamila na jeho pokojnú, spiacu tvár. Z neznámeho dôvodu mi to vyčarilo úsmev na tvári a privinula som sa naspäť k nemu. Jeho úsmev sa rozšíril, jeho silné ruky ma pevne objali a hlavu pribížil k tej mojej. Nebola som si istá, či spí, no keď sa z jeho úst vydralo tiché zachrápanie, bolo mi jasné, že je stále v ríši snov. Ani som si nevšimla kedy a ako, no držali sme sa za ruky, mali sme prepletené prsty a moja voľná ruka spočívala na jeho hrudi, zatiaľ čo tá jeho ma poza chrbát držala pri ňom.
"Lannah?" začula som jeho tichý hlas, ktorý bol slabo chrapľavý zo spania.
"Áno?" šepla som, no ani som sa nepohla.
"Ja som zaspal?" opýtal sa a odtiahol sa odo mňa. Trochu ma pichlo pri srdci, no nedala som na sebe nič znať a chovala sa, akoby mi to bolo totálne jedno.
"Tak to vyzerá," zachichotala som sa a s neskrývaným záujmom ho pozorovala.
"Koľko je hodín?" opýtal sa stále tým strašne sexy rozospatým hlasom a upriamil na mňa svoj pohľad. Otočila som sa mu chrbtom a zadívala sa na budík postávajúci na nočnom stolíku.
"Osem," odvetila som.
"A aký je deň?" pýtal sa ďalej, no na perách sa mu usadil úškrn. A stále mal ten sexy rozospatý hlas, ktorý ma dostával do kolien, aj keď som si to nechcela priznať.
"Sobota."
"Super. Takže voľno," usmial sa napokon a nepatrne sa ku mne naklonil.
"A čo teda plánuješ robiť?" opýtala som sa nechápavo.
"To ešte neviem. No nenechám ťa samú," odvetil a natiahol ku mne ruku.
"Erm... Nie si hladný?" opýtala som sa po chvíli.
"A vieš, že aj hej?" zasmial sa.
"Tak vstávaj, ideme sa najesť," uškrnula som sa a vyskočila na rovné nohy.

"Bože, ale vyzerám," zašomrala som, keď som v mikrovlnke zbadala svoj odraz.
"Si pekná, pokoj," začula som za sebou Harryho hlas.
"Vďaka," zamrmlala som a červenajúc sa sklonila hlavu.

"Nie je to žiadny McDonald, ale snáď ti bude chutiť," zamrmlala som a podala Harrymu tanier, na ktorom si hovel rohlík s nutelou.
"Určite. Nie som rozmaznaný," usmial sa a s chuťou sa do toho pustil. Ešte som na stôl položila dva hrnčeky kakaa a tiež sa pustila do jedla. Jedli sme v tichosti, raz za čas sme sa na seba zadívali, no to bolo všetko.
"Harry?" opýtala som sa ticho, keď ležal na gauči a ja som sa opierala o kuchynskú linku.
"To musí byť vážne, keď si ma nenazvala Styles," zasmial sa a posadil sa, aby sa na mňa pozorne zadíval. "Počúvam."
"Vieš... Ja... Chcela som... sa ospravedlniť... ako som sa správala zo začiatku... Mala by som ti byť vďačná... A ďakujem, že si tu so mnou ostal-"
"To bola maličkosť," skočil mi do reči a ja som sa len pousmiala.
"Vieš... Myslela som... či by sme... no... Nemohli začať od začiatku?" opýtala som sa prosebne.
"A vynechať to vtipné zoznámenie?" zasmial sa. "Jasné, veľmi rád," usmial sa zrazu a podišiel ku mne. "Som Harry a ty?" Opäť ukázal jamky v lícach a podal mi ruku.
"Lannah, teší ma," odvetila som a neklamala. Naozaj ma tešilo.
"Potešenie na mojej strane," prehodil a zovrel ma v medveďom objatí. V prvej chvíli ma to celkom zarazilo, no hneď som mu objatie opätovala. Pravdu povediac, ani netuším, ako dlho sme tam stáli, no myslím, že nám to obom vyhovovalo... 

btw, čo vravíte na nový vzhľad blogu? Niektorí ľudia *ehm Hanka ehm* mi ho už stihli aj skritizovať -.-" 

12 komentárov:

  1. Červená tvojmu blogu išla viac :D Inak tá časť je dokonalá <3

    ~'Anonym ktorý sa nepodpíše, lebo sa bojí, že ho prizabiješ za skritizovanie farby blogu'

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vďaka :3
      nebudem kvôli kritike kričať ani hrýzť, takže podpis neuškodí :D

      Odstrániť
    2. guess :P :D Ale nie, mám ťa rada, takže ti to aj tak nepoviem :D

      Odstrániť
  2. dakujem za predchadzajucu cast <3 krasna je aj tato aj ta predtym.. Paci sa mi ako sa to vyvija *-* <3 celmi velmi sa tesim sa dalsiu ;)

    btw stale sa s tebou budem hadat o tom kto komi dakuje. Dakujem ti z celeho srdca za tu hodinku co sme spolu boli <3 <3 <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. za máličko (:
      vďaka :3
      a to je len začiatok ;)

      Odstrániť
  3. Mwah!!!!!!!! <3 xx
    No na to že si príve zabila vlastné shipname.. ťa nechápem teda :D
    Ak mám byť úprimný, bál som sa nechať ju tam samú, tak som si z nohavíc vyvliekol opasok (nepozerajte na to nijak zvrátene, vy perverzáčky! Tlačil ma, to je všetko.) Jasné jasnéééééééééééééééé, tlačil ťa opasok :DDDDDDDDDDD juuj keby som musela povedať čo mi vtedy preletelo všetko mysľou..:D :3
    Stále tvrdím že sa doňho buchla a nevyvrátiš mi to, nie, to je proste fakt.:D 3:)
    NO TAK PREPÁČ, že mi ružová nejde k tebe! :D A jaká som úžasná, že som to stihla ešte pred príspevkom?! :D
    -H.xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. "zabila vlastné shipname" :DDDDDDDDDDDDDDDDDD ja zemrem :DDDDDDD
      fakt ho tlačil opasok ! :D pracka bolí keď sa ti zaryje do brucha (v Hazzovom prípade možno aj do niečoho iného :D:D) tak to mi teda povieš ! :D:D:D
      nebuchla. :D
      ružová ku mne nejde ?! :D veď ja som jak barbie! (niekedy.. :D) si proste čarovná (ale nie viac ako ja) :D

      Odstrániť
  4. Náhodou, mne sa ten vzhľad páči :3
    Je to trošku nezvyk, ale myslím, že sa na to dá zvyknúť. A po druhé, nemyslím si, že na vzhľade až tak hrozne záleží, keď sú tu také úžasné poviedky, takže... Je to vlastne jedno.
    S tým opaskom... Dobre, tlačil ho opasok - ale prečo ho tlačil opasok?! :D :D Steph /Harreh/, to vieš komu hovor :D
    Ale je to úplne zlaté :) A zo začiatku som myslela, že sa to viac bude podobať na to čo si mi vravela (že sa to hrozne bude podobať na vzťah Hashi), ale teraz vidím, že to nie je až také podobné... Má to svoj šmrnc a originalitu ;)
    Ozaj, a páči sa mi, že už jej dochádza, že má Harryho vlastne celkom rada! :D Už bolo na čase :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. halleluja, aspoň niekto -.- :D
      filthy minded lot ako by povedal môj manžílek -.- :D:D:D
      pretože keď sa ti pracka zaryje do brucha tak to nie je nič príjemné ! :D:D
      ďakujem :))

      Odstrániť
  5. UMIERAM! KURVA, KYSLÍK!
    n-a-j-d-o-k-o-n-a-l-e-j-š-i-a časť od teba :)) fakticky, milujem ju! prečítala som si ju už po tretí krát. fakt! ale to spanie v náručí.. tebe sa to páči, čo? je to v každej poviedke!!! :D :D
    ale nie fakt <3 milujem!!
    a nový vzhľad tiež.. viac, ako ten predtým :)
    s láskou, Denisa! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. oh, ďakujem :))
      áno, zbožňujem spanie v objatí :3 :D bez toho to nemôže byť .. :D
      aspoň niekto je na mojej strane ^_^

      Odstrániť
  6. oh, part for me :))
    užila som si ju, o tom niet pochýb :) úplne dokonalé je každé jedno slovo.... jednoducho nádherné :3

    OdpovedaťOdstrániť